Denník N

Prehliadané krízy sveta s Lekármi bez hraníc: V utrpení sa Honduras vyrovná aj vojnovým zónam

Muž z Hondurasu nesie na políciu manželku, aby nahlásili útok. Foto - Lekári bez hraníc/Marta Soszynska
Muž z Hondurasu nesie na políciu manželku, aby nahlásili útok. Foto – Lekári bez hraníc/Marta Soszynska

Rok čo rok sa pol milióna obyvateľov Hondurasu, Salvadoru a Guatemaly pokúša uniknúť extrémnemu násiliu. Opúšťajú svoje domovy a vydávajú sa na sever do Mexika a USA.

Autorka je tlačová koordinátorka českej kancelárie Lekárov bez hraníc

Tridsaťdvaročná Piedad žije, či skôr prežíva, s manželom a so štyrmi deťmi v zariadení pre ľudí na úteku v mexickom meste Reynosa. Sníva o tom, že sa im raz podarí dostať do Spojených štátov.

„Mala som pekáreň v honduraskom meste Triunfo de la Cruz. Potom nám však z mara (výraz pre kriminálny gang, pozn. red.) povedali, že musíme platiť ,vojnovú daň‘. Nemohli sme si to dovoliť, predávali sme iba chlieb. Synovi Josueovi sa vyhrážali. Povedali nám, že ak nemôžeme platiť, zabijú nás,“ vysvetľuje dôvody, prečo rodina opustila domov a vypravila sa na náročnú cestu.

Vo fakultnej nemocnici v honduraskej Tegucigalpe denne prijmú aj 260 pacientov. Foto – Lekári bez hraníc/Edu Ponces

Iba 150 pesos denne

Najskôr šli peši k hraniciam s Guatemalou. Potom sa im podarilo dostať sa autobusom do mesta Tenoxique v Mexiku. Tam ich však ktosi prepadol a okradol, vzal im aj doklady. V ceste však pokračovali. Peši, občas autobusom. „V niektorých mestách sme žobrali o peniaze, aby sme si mohli dovoliť autobus alebo jedlo. Spali sme v horách alebo na predmestiach. Boli dni, keď sme nejedli ani nepili,“ približuje Piedad.

Napokon doputovali do Reynosy a pokúsili sa dostať do USA, ale nepodarilo sa. Teraz premýšľajú, čo ďalej.

„Viem, že tu nemôžeme byť navždy,“ uvažuje Piedad, ktorá teraz v Mexiku pracuje ako kuchárka a jej manžel sa necháva najímať na

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie