Predstavme si, že Briti opustia EÚ. Čo sa stane?

Britský premiér Cameron pripustil, že referendum o vystúpení z Európskej únie by mohlo byť skôr ako v plánovanom roku 2017. Ak by prešlo, mohlo by znamenať aj odchod Škótska z Británie. 

David Cameron chce referendum skôr. FOTO - TASR

Pôvodne sa referendum o tom, či má Británia zostať členom Európskej únie, malo uskutočniť v roku 2017, ak konzervatívci vyhrajú májové voľby. V nedeľu britský premiér David Cameron povedal, že možno k nemu príde aj skôr.

"Ak by sme to urobili skôr, bol by som rád. Čím skôr by som splnil svoj záväzok vyrokovať (nové podmienky s Úniou) a referendum, tým lepšie,“povedal konzervatívny premiér pre BBC. Referendum o brexite, ako sa slangovo nazýva možnosť, že Británia odíde z Európskej únie, je teoreticky možné už tento rok po májových voľbách.

Prečo to Cameron robí?

Britský premiér v skutočnosti podľa Guardianu nechce, aby Británia opustila Európsku úniu. Je však pod tlakom euroskeptických členov strany a tiež časti konzervatívnych voličov, ktorí utekajú k silnejúcej strane UKIP (Strana nezávislosti Veľkej Británie).

Tá minulý rok vyhrala voľby do Európskeho parlamentu a tiež prvýkrát jej dvaja členovia zvíťazili v doplňujúcich voľbách do Dolnej komory britského parlamentu. Zastaviť ich nastupujúcu vlnu sa Cameron snažil sľubom, že ak jeho strana vyhrá voľby, pokúsi sa vyrokovať zmenu vzťahov s Úniou a vyhlásiť referendum o zotrvaní.

Darí sa mu vyrokovať ústupky od Únie?

Nie veľmi. Európski lídri nie sú veľmi naklonení ústupkom voči Britom. Podľa Financial Times Cameron žiada veci, ktoré iné štáty naisto odmietnu.

Najnovšie chce britský premiér výnimku, aby imigranti z iných krajín Únie nemali nárok na sociálne dávky. Podľa zdrojov nemeckého Spieglu kancelárka Angela Merkelová v novembri povedala, že by radšej volila odchod Britov ako ústupok v jednom zo základných pilierov Únie – voľnom pohybe osôb.

Množstvo imigrantov v krajine, najmä z krajín východnej Európy, trápi mnoho Britov. Počet v cudzine narodených obyvateľov sa v Anglicku a vo Walese za dvadsať rokov takmer zdvojnásobil, v roku 2011 to bolo už 13 percent. Imigrácia a rasové vzťahy sú pre Britov často najvážnejší problém, za číslo jeden ho v septembrovom prieskume Ipsos MORI označilo 39 percent ľudí.

Chcú Briti skutočne von z Únie?

To, či k referendu skutočne dôjde, závisí od výsledkov májových volieb. A tie sú tento rok nepredvídateľné. V prieskumoch vedú labouristi, no ani oni, ani konzervatívci zrejme nebudú mať väčšinu. Všetko bude závisieť od toho, aká vládna koalícia napokon vznikne.

Referendum o zotrvaní vo vtedy Európskom hospodárskom spoločenstve sa v Británii uskutočnilo v roku 1975. V pomere 2:1 vyhrali vtedy zástancovia členstva.

Teraz by to také jasné nemuselo byť. Prieskumy sú veľmi vyrovnané, podľa toho pre YouGov z decembra 2014 je za zotrvanie 40 percent ľudí, proti 39. Ak by však Cameron vyrokoval niektoré ústupky, väčšina Britov by chcela zostať v Únii.

Čo by odchod znamenal pre Britániu?

Zatiaľ je táto možnosť stále ďaleko, no britské médiá sa jej už venujú. Denník Guardian napríklad v novembri napísal, že pre Britániu by odchod bol jednoduchší ako pre Holandsko či Slovensko, pretože Briti si ponechali svoju libru a nie sú v menovej únii.

Napriek tomu by po referende rokovania o spôsobe odchodu trvali asi dva roky.

Londýn napríklad bude chcieť, aby Briti mali aj naďalej bezcolnú zónu voľného obchodu s Úniou. Export do EÚ tvorí 40 percent vývozu Británie a podieľa sa na 15 percentách HDP. Podľa jedného prieskumu podporuje 4,2 milióna pracovných miest. Ak by sa však Briti rozhodli odísť, mohli by „nahnevať“ ostatných členov Únie a tí by im nemuseli dovoliť vstup do bezcolnej zóny. Brexit by tiež podľa finančníkov poškodil londýnskemu finančnému centru City.

Rozpadne sa Británia?

Aj tento scenár vidí Guardian ako celkom reálny v prípade vystúpenia z Únie. Škóti si minulý rok v septembri s neveľkým náskokom (55,3 percent) vybrali, že chcú ešte zotrvať vo vyše tristoročnom súžití s Britániou. Ak by však opustila Európsku úniu, je možné, že by si Škóti referendum zopakovali. A výsledok by už mohol byť iný, Škóti sú totiž v porovnaní so zvyškom krajiny oveľa proeurópskejší a ľavicovejší. Problémy a napätie by to podľa analytikov mohlo spôsobiť aj v Severnom Írsku.

Ako to poznačí Úniu?

Ak sa to dovtedy nepodarí Grécku, Británia môže byť prvou krajinou, ktorá odíde z európskeho 28-členného klubu. Doteraz štáty Brusel len naberal. Únia bez Británie by sa oslabila. Stratila by svojho tretieho najľudnatejšieho aj ekonomicky najsilnejšieho člena (po Nemecku a Francúzsku). Tiež by to mohlo posilniť protieurópske názory aj v iných členských krajinách.

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |