Denník N

Vláda sa chválila sto opatreniami, no až pätinou chybne

Robert Fico. Foto N - Tomáš Benedikovič
Robert Fico. Foto N – Tomáš Benedikovič

Napriek tomu, že vláda mohla svoj odpočet pripravovať v pokoji a bez časovej tiesne, sú v ňom aj nesprávne a neoveriteľné tvrdenia.

Predseda vlády Robert Fico 13. apríla v slávnostnom prejave vystavil svojej vláde odpočet za tri roky. Úrad vlády poslal médiám zoznam „100 najdôležitejších opatrení a výsledkov vlády od apríla 2012 do apríla 2015”. Demagog.SK sa rozhodol overiť všetkých sto tvrdení.

Napriek tomu, že materiál bol pripravený vopred, výskyt nepresných výrokov je porovnateľný s priemernou televíznou diskusiou, kde politici vyslovujú argumenty často bez prípravy a pod tlakom.

Najviac chýb

Vláda sa v odpočte zamerala najmä na oblasť verejných financií, podpory ekonomiky a zamestnanosti. Išlo však aj o najproblémovejšiu oblasť. Suverénne najhoršie dopadla časť Ozdravenie verejných financií, keď až štyri z piatich výrokov boli hodnotené ako nepravdivé alebo zavádzajúce.

Jednou z najväčších nepresností je tvrdenie, že konsolidácia verejných financií nezaťažila stredné a nižšie vrstvy obyvateľstva, ale banky a monopoly. Pravdou je, že viaceré z opatrení zaťažili všetky vrstvy obyvateľstva. V prvom rade ide o nezníženie sadzby DPH, ktorá mala podľa zákona klesnúť po tom, čo deficit klesne pod tri percentá HDP. Smer však tento zákon zmenil, čím hodnotu DPH nenechal klesnúť späť na úroveň 19 percent. Plošný vplyv majú aj ďalšie opatrenia, napríklad zvýšenie správnych poplatkov.

V oblastiach školstva, investícií a fondov EÚ, životného prostredia a kultúry nebol ani jeden výrok fakticky nepresný. V ostatných desiatich oblastiach sa vždy minimálne jeden objavil.

Opakované nepravdy

Jedným z obľúbených, no nepresných výrokov predstaviteľov Smeru je tvrdenie o najvyššom náraste minimálnej mzdy počas ich vlády. Odpočet opakuje tento nepravdivý výrok, keď hovorí o historickom zvýšení z 327 eur v roku 2012 na 380 eur v roku 2015. Tento nárast o 53 eur, teda približne 16 percent, však nie je historicky najvyšší. Minimálna mzda rástla rýchlejšie v porovnateľnom období počas druhej Dzurindovej vlády o 54 eur (47 percent) aj počas prvej Ficovej o 113 eur (62 percent).

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie