Denník N

Vláda sa chválila sto opatreniami, no až pätinou chybne

Robert Fico. Foto N - Tomáš Benedikovič
Robert Fico. Foto N – Tomáš Benedikovič

Napriek tomu, že vláda mohla svoj odpočet pripravovať v pokoji a bez časovej tiesne, sú v ňom aj nesprávne a neoveriteľné tvrdenia.

Predseda vlády Robert Fico 13. apríla v slávnostnom prejave vystavil svojej vláde odpočet za tri roky. Úrad vlády poslal médiám zoznam „100 najdôležitejších opatrení a výsledkov vlády od apríla 2012 do apríla 2015”. Demagog.SK sa rozhodol overiť všetkých sto tvrdení.

Napriek tomu, že materiál bol pripravený vopred, výskyt nepresných výrokov je porovnateľný s priemernou televíznou diskusiou, kde politici vyslovujú argumenty často bez prípravy a pod tlakom.

Najviac chýb

Vláda sa v odpočte zamerala najmä na oblasť verejných financií, podpory ekonomiky a zamestnanosti. Išlo však aj o najproblémovejšiu oblasť. Suverénne najhoršie dopadla časť Ozdravenie verejných financií, keď až štyri z piatich výrokov boli hodnotené ako nepravdivé alebo zavádzajúce.

Jednou z najväčších nepresností je tvrdenie, že konsolidácia verejných financií nezaťažila stredné a nižšie vrstvy obyvateľstva, ale banky a monopoly. Pravdou je, že viaceré z opatrení zaťažili všetky vrstvy obyvateľstva. V prvom rade ide o nezníženie sadzby DPH, ktorá mala podľa zákona klesnúť po tom, čo deficit klesne pod tri percentá HDP. Smer však tento zákon zmenil, čím hodnotu DPH nenechal klesnúť späť na úroveň 19 percent. Plošný vplyv majú aj ďalšie opatrenia, napríklad zvýšenie správnych poplatkov.

V oblastiach školstva, investícií a fondov EÚ, životného prostredia a kultúry nebol ani jeden výrok fakticky nepresný. V ostatných desiatich oblastiach sa vždy minimálne jeden objavil.

Opakované nepravdy

Jedným z obľúbených, no nepresných výrokov predstaviteľov Smeru je tvrdenie o najvyššom náraste minimálnej mzdy počas ich vlády. Odpočet opakuje tento nepravdivý výrok, keď hovorí o historickom zvýšení z 327 eur v roku 2012 na 380 eur v roku 2015. Tento nárast o 53 eur, teda približne 16 percent, však nie je historicky najvyšší. Minimálna mzda rástla rýchlejšie v porovnateľnom období počas druhej Dzurindovej vlády o 54 eur (47 percent) aj počas prvej Ficovej o 113 eur (62 percent).

Menej výrazná, ale niekoľkonásobne opakovaná chyba, je tvrdenie, že Slovensko je v skupine štyroch najlepších štátov EÚ z pohľadu konsolidácie verejných financií. V skutočnosti je týchto štátov päť.

Prikrášľovanie

Vo viacerých prípadoch vláda uvádza skutočnosti, ktoré ešte nenastali. Napríklad prezentuje ako už usporené peniaze obmedzenie, ktoré poslancom Národnej rady s viacerými volenými funkciami umožňuje poberať len jeden poslanecký plat. Ide však o zavádzanie, keďže zákon nadobudne účinnosť až po parlamentných voľbách.

Predčasné je aj tvrdenie o tom, že schránkovým firmám znemožnili súťažiť o verejné zákazky. Zákon o „schránkových firmách” problém úplne nerieši a poslanci zatiaľ nestihli prijať novelu, ktorá by mohla schránkové firmy vyradiť zo súťaže. Schválený nebol ani ďalší zákon, s ktorým sa vláda chváli – reforma vymožiteľnosti práva. Návrh zatiaľ prešiel len vládou, parlament ho ešte neschválil.

Vo viacerých výrokoch si vláda upravuje skutočnosť tak, aby vyznievala z jej pohľadu optimistickejšie. Príkladom je tvrdenie, že Slovensko získalo z nového rozpočtu Únie najviac peňazí prepočítaných na obyvateľa. V skutočnosti sme druhí za Estónskom, čo v minulosti priznal premiér Fico.

Zvláštne vyznieva tvrdenie, že si Slovensko plní svoje záväzky voči NATO. Jedným zo základných záväzkov je výška výdavkov na armádu na úrovni dvoch percent HDP. Slovensko jej však dlhodobo dáva len približne jedno percento HDP a sám predseda vlády sa v poslednom čase vyjadruje, že viac peňazí na obranu dávať nebudeme.

Chyby v prepise

Vo viacerých tvrdeniach sa vládou uvádzané čísla od skutočnosti líšili a vláda si tým pozíciu zdanlivo neprilepšovala. Príkladom je prezentovanie úrovne verejného dlhu z roku 2014 číslom z roku 2013. Kým dlh bol v roku 2014 na úrovni 53,9 percenta HDP, vláda hovorila o čísle 54,9 percenta, ktoré je paradoxne lichotivejšie na porovnávanie s krajinami eurozóny. Dôvodom je, že vo viacerých krajinách eurozóny klesol dlh v roku 2014 výraznejšie ako u nás.

Na inom mieste vláda tvrdí, že vyhrala ďalší súdny spor o vrátenie 38-percentného podielu v Transpetrole. Kým informácia o súdnom spore je pravdivá, v skutočnosti ide o 34,05 percenta akcií spoločnosti. Vláda na inom mieste tvrdí, že podpora výstavby bytoviek prinesie 25-tisíc nových bytov. V oficiálnych materiáloch sa hovorí o 22-tisícoch.

Priťažujúca okolnosť

Ako ukazujú štatistiky Demagog.SK z politických diskusií, faktická nepresnosť na úrovni 21 percent sa zásadne nevymyká priemeru. Priťažujúcou okolnosťou je, že ide o špecifický výstup, v ktorom si vláda svoje tvrdenia pripravila vopred.

Tvorcovia výrokov pracovali s faktami bez tlaku a obťažovania politickým oponentom alebo moderátorom v reálnom čase. Relatívne vysoký výskyt nepresných výrokov je preto zarážajúci.

Autori spolupracujú na projekte Demagog.SK

Teraz najčítanejšie