Denník N

Pomôžeme pri riešení konfliktu na Ukrajine? Slovensko bude od januára viesť dôležitú organizáciu

Komisár OBSE kontroluje raketomet proruských militantov v sklade v meste Novoamvrosiivske na východe Ukrajiny 20. marca 2015. Foto – TASR/AP
Komisár OBSE kontroluje raketomet proruských militantov v sklade v meste Novoamvrosiivske na východe Ukrajiny 20. marca 2015. Foto – TASR/AP

Od januára bude Slovensko rok predsedať Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

Pred necelými dvoma rokmi Slovensko prvýkrát v histórii predsedalo Rade EÚ. Predsedníctvo sprevádzalo mnoho podujatí aj vyjadrení politikov. Od januára čaká slovenskú diplomaciu ďalšia podobná úloha – celý rok 2019 budeme viesť Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu (OBSE).

To, že sa o tomto predsedníctve hovorí omnoho menej, vyplýva priamo z povahy organizácie. OBSE nie je založená na integrácii ako EÚ a je technickejšia. Jej úlohou je skôr hľadať priestor na spoluprácu medzi 57 členskými štátmi a prichádzať s návrhmi, ktoré môžu prispieť k zlepšeniu bezpečnostnej situácie vo svete.

Slovensko bude organizácii predsedať v čase, keď sa môže verejne prejaviť jej význam. OBSE je totiž jediná organizácia, ktorá pôsobí priamo na východe Ukrajiny a má mandát na riešenie konfliktu. Po tom, čo došlo k eskalácii napätia medzi Ruskom a Ukrajinou, bude jej práca ešte dôležitejšia.

Ukrajina je našou prioritou

Konflikt na Ukrajine je aj medzi prioritami slovenského predsedníctva. Slovensko podľa štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Františka Ružičku „urobí všetko, čo sa bude dať“, aby sa napätie zmenšilo a aby sa otvárali komunikačné kanály, ktoré umožnia dialóg.

„Ukrajina a Gruzínsko patria medzi priority, na ktoré sa chceme zamerať. Pochopiteľne, aj z pohľadu dodržiavania medzinárodného práva, územnej celistvosti a rešpektovania územnej integrity,“ povedal Ružička v utorok pre TASR.

Analytik SFPA Samuel Goda si myslí, že eskalácia napätia na Ukrajine po incidente v Azovskom mori môže, paradoxne, priniesť viac vôle do riešenia konfliktu.

„Na druhej strane, akékoľvek ďalšie vyhrotenie situácie môže spôsobiť, že štáty sa od seba budú viac vzďaľovať namiesto toho, aby našli spoločnú reč,“ dodáva Goda, ktorý počas tohtoročného talianskeho predsedníctva pôsobil ako osobitný predstaviteľ predsedníctva pre mládež a bezpečnosť. OBSE sú podľa neho „oči a uši medzinárodného spoločenstva“ na Ukrajine.

Monitorovacie misie patria medzi najdôležitejšie časti práce OBSE. Na Ukrajine ju vykonáva od roku 2014. Na rozdiel od „modrých prilieb“, teda mierových jednotiek OSN, sú to civilisti, ktorí nemajú ani ozbrojenú stráž. Chránia ich iba nepriestrelné vesty a opancierované autá.

Takmer 700 komisárov monitoruje situáciu na Ukrajine a denne vydávajú správy, v ktorých popisujú aktuálny vývoj a porušenie prímeria. Tento rok ich zaznamenali viac ako 200-tisíc. Minulý rok to bol dvojnásobok.

Okrem toho sa snažia o to, aby medzi stranami, ktoré proti sebe bojujú, prebiehal dialóg.

Najviac pozorovateľov (600) je v doneckom a luhanskom regióne, no personál OBSE pôsobí aj v Ľvove, Kyjeve, Ivano-Frankivsku či v Odese. Je medzi nimi aj dvanásť Slovákov.

O to, aby sa misia spustila, požiadala priamo Ukrajina. Keďže v OBSE sa rozhoduje na základe konsenzu, muselo s tým súhlasiť všetkých 57 členských štátov vrátane Ruska.

OBSE má misie aj v iných regiónoch, kde sú takzvané zamrznuté konflikty – v Náhornom Karabachu, v Abcházsku a Južnom Osetsku či v Podnestersku. Organizácia sa venuje aj pozorovaniu volieb či referend, kybernetickej bezpečnosti, ľudským právam alebo slobode médií.

Báli sa Lajčákovho konca

Na rozdiel od Európskej únie v OBSE predsedníctvo nerotuje podľa vopred stanoveného kľúča. Štáty sa k nemu hlásia samé. Slovenské predsedníctvo bolo schválené v roku 2016 v Hamburgu. Aj tu platí, že súhlasiť musia všetky zvyšné členské štáty.

Tento rok organizácii predsedali Taliani. Predsedníctvo nám oficiálne odovzdajú na ministerskej konferencii v Miláne, ktorá sa začína tento štvrtok. Aj preto správa, že Miroslav Lajčák podáva demisiu, vyvolala znepokojenie aj na medzinárodnej úrovni. Zrazu nebolo jasné, či predsedníctvo preberie známy diplomat, ktorého poznajú aj na sekretariáte OBSE vo Viedni.

V pondelok do Bratislavy dokonca prišiel generálny tajomník OBSE Thomas Greminger. Premiérovi Pellegrinimu povedal, že dúfa v Lajčákovo zotrvanie vo funkcii. „Potrebujeme skúsených a schopných lídrov. Nikto nie je pripravený tak ako Miroslav Lajčák,“ napísal na Twitteri po stretnutí s premiérom.

Thomas Greminger počas Slovenského bezpečnostného fóra v Bratislave. Foto – TASR

Predsedníctvo je zaujímavou príležitosťou pre slovenskú diplomaciu – minister zahraničných vecí bude rok aj úradujúcim predsedom OBSE. Už začiatkom januára na pôde organizácie odprezentuje priority slovenského predsedníctva.

Okrem toho by počas roka mal navštíviť aj oblasti, kde sú zmrazené konflikty, ktoré sa OBSE snaží riešiť.

Predsedníctvo sa končí rovnako, ako sa začína – na veľkej ministerskej konferencii, ktorá bude v decembri budúceho roka v Bratislave. Na nej by sa malo zhodnotiť, čo sa za uplynulý rok podarilo a ako predsedajúci štát naplnil svoje priority.

Pre ministra Lajčáka to bude druhá významná funkcia v čele medzinárodnej organizácie za dva roky (od septembra 2017 rok pôsobil ako predseda Valného zhromaždenia OSN).

Vysoko v štruktúrach OBSE v minulosti pôsobil iný slovenský diplomat Ján Kubiš. Bývalý minister zahraničných vecí (za Smer) bol v rokoch 1999 až 2005 generálnym tajomníkom organizácie.

Vo vysokej funkcii je aj bývalý šéf slovenskej misie pri medzinárodných organizáciách vo Viedni Marcel Peško. Pôsobí ako riaditeľ Centra pre prevenciu konfliktov.

Konflikt na Ukrajine

Predsedníctvo v OBSE

Teraz najčítanejšie