Európska „strategická autonómia“ je prelud
V teórii by sa Európa rada osamostatnila, ale v praxi je stále impotentnejšia.
Autor je britský novinár a spisovateľ
Tá situácia je známa každému rodičovi, ktorého dieťa sa dostalo do tínedžerského veku. Nevrlosť a nekoherentná túžba po nezávislosti sa v tomto období dostáva do nepríjemného konfliktu s realitou. Kým dospelí platia účty a starajú sa, aby bola rodina v bezpečí, je ťažké brať mladšiu generáciu vážne. Dvere trieskajú a nálady sa menia.
Európske zúfalstvo
Túžba Európskej únie po „strategickej autonómii“, čo je od roku 2016 oficiálna súčasť jej zahraničnej politiky, vyzerá na prvý pohľad podobne otravne. Spojené štáty poskytujú Európe jadrový dáždnik, platia účty za bezpečnosť kontinentu, na ich pleciach leží bremeno globálneho vodcovstva, dohadovanie sa s Čínou a boj proti terorizmu. Sú to Spojené štáty, ktoré sa snažia udržať Západ na prvom mieste vo vesmíre, v umelej inteligencii i na iných technologických frontoch, ktoré budú určovať vývoj v tomto storočí.
Európa túto priepasť nedokáže zmenšiť, no napriek tomu stále frfle. Je zúfalá z politiky
