Slovensko podľa Andreja Danka: osvietený vládca, ktorý vládne svojmu lénu

Dejiny Andreja Danka v jednej vete: najprv bol dole, potom bol hore a hovorilo sa o ňom hádam aj ako o budúcom premiérovi, ale potom bol zase dole, lebo bozkával výložky, až kým sa opäť neocitol hore. Aj keď len kvôli zhode náhod, v ktorej sa jeho vlastná bezohľadnosť spája s nemohúcnosťou iných.

No a to je problém: na rečiach Andreja Danka sa môžeme smiať. Môžeme sa zabávať na jeho myšlienkach (alebo ich absencii), môžeme mu hovoriť, že politici ako on sú v koalícii za normálnych okolností do počtu. Toto však nie sú normálne okolnosti a tak musíme do úvahy brať to, čo Andrej Danko hovorí.

Stačia dva aktuálne príklady. Vo Francúzsku sa protestuje a Andrej Danko si platí reklamu o tom, že protesty nechce. Členovia Greenpeace skončili vo väzení za to, že vyvesili transparent, na čo pobúrene reagoval každý vrátane premiéra. Každý okrem Andreja Danka. Ten povedal, že nikto by nemal spochybňovať rozhodnutia súdov.

Svätá pravda, škoda len, že platí za normálnych okolností v normálnej krajine, v ktorej sa na súdy dá spoľahnúť. Toto nie sú normálne okolnosti, nie je to ani normálna krajina a na súdy sa spoľahnúť nedá.

Andrej Danko chce mať titul, ak sa rozhodne, že ho mať bude. Keď ho už má, chce, aby mu ľudia dali pokoj. V širšom zmysle chce presne to, o čom čoraz častejšie hovorí: chce krajinu podľa Kaczyńského a Orbána, teda niečo podobné. Pochopiteľne, s ním na čele, lebo inak to nedáva zmysel.

Taká je totiž povaha takýchto vlád: niežeby spolupracovníci neexistovali — existujú, iba na nich nezáleží. Sú postrádateľní a nahraditeľní, dnes sú to oni, zajtra to môže byť niekto iný, dôležitá je myšlienka. Pravda, Maďarsko aj Poľsko majú svoje špecifiká — rovnako by ich malo aj Slovensko pod vedením Andreja Danka — ale základná myšlienka ostáva. Tá sa dá zhrnúť do troch bodov.

1. Vodca garantuje pokoj. Prináša stabilitu za cenu obmedzenia slobody. Problémy jednoducho zmiznú, alebo to dotyčný aspoň sľubuje. Nevidíte ich, a ak ich vidíte, kto vás platí? Vodca sa postará o to, aby vás nikto nerušil; nechce za to nič, len aby ste ani vy nerušili jeho.

2.  Vodca je nedotknuteľný. Myslí to dobre, rozumie národu a starostlivým okom dohliada na jeho dobro. Pevnou, ale zároveň láskavou rukou ho vedie búrlivými vodami histórie. Nie je jedným z nás, nie je prvý medzi rovnými; je len prvý. Prirodzene; nie každý predsa môže byť vodca.

3. Z tohto dôvodu je vodca aj nespochybniteľný. Každý, kto ho spochybňuje, útočí na podstatu štátu, logicky je preto nepriateľ. Vodca prináša pravdu, zmysel a myšlienku — všetky tri sú to silné, ale prázdne slová. Ale silné. Ale prázdne. Čiže zaručene fungujú. Teda ako kde a ako kedy. Teraz áno.

No a keďže je vodca nedotknuteľný a nespochybniteľný zároveň, logicky môže všetko. Nie je to nič viac, len spravodlivá odmena za to, že vedie národ a prináša mu pokoj. Dokonale to do seba zapadá, je to myšlienkové perpetuum mobile.

Andrej Danko má titul jednoducho preto, že môže, a neodstúpi jednoducho preto, že nemusí. Protesty nemá rád, lebo ho rušia. Rušia osvieteného vládcu, ktorý vládne svojmu lénu. Alebo by chcel.

No a kde sme teraz?

Vieme, že niektoré črty tohto myslenia sú v našej politike prítomné dlhodobo: neodstupuje sa, lebo sa neodstupuje, rovní si nie sme, nie tak naozaj. Stavať je na čom, situácia je prajná, mnohým sa to páči a Andrej Danko sa hlási. Smiať sa z neho môžeme, ale do úvahy ho brať musíme. Vieme, ako sa správa. Vieme, čo chce, hovorí to. Vieme, kam sa tým zaradíme.