Andrej Danko je dôkaz, že jeho nápady nefungujú
SNS je zas a znovu stranou jedného muža. Zvyšok sú štatisti bez reálneho vplyvu.
Autor je politológ
Andrej Danko to s politickými stranami možno skutočne myslel dobre. Predsa len, aby bola v parlamente prítomná strana so štyrmi alebo trebárs trinástimi poslancami je fakt mimo zaužívaných predstáv o zastupiteľskej demokracii.
Politické strany sú spravidla živým mechanizmom, spoločenstvom rôznych osôb s rozličnými záujmami a predstavami o živote. Niektorých spája túžba po moci, iných predstava spravodlivého spravovania vecí verejných. V prípade členov SNS možno záujem robiť politiku hrdo, odborne a slušne.
Podľa predstáv Andreja Danka za politickú stranu nemožno považovať zoskupenie len niekoľkých ľudí, bez regionálnych štruktúr, bez záujmu o aktivity na komunálnej úrovni či bez transparentného financovania. V tomto má Andrej Danko pravdu. Ak už však hovorí o transparentnom financovaní a zároveň pôsobí v jednej vládnej koalícii so subjektom, ktorého šéf je sám podozrivý z nelegálneho straníckeho financovania, je na mieste nastoliť otázku, či to Andrej Danko myslí so svojimi úvahami skutočne vážne.
Politická strana by však mala spĺňať viac atribútov, než len dostatok zdrojov či formálne regionálne štruktúry. V strane musí pulzovať život. Nemala by byť postavená len na popularite jedného lídra, pretože s poklesom jeho obľúbenosti hrozí strane pokles voličských preferencií. Stranícka základňa by preto mala byť pripravená a schopná vymeniť lídra v momente, keď už jeho verejné vystupovanie strane škodí. A Andrej Danko vlastnej strane skutočne škodí.
Bez ohľadu na to, aký má SNS súčasný imidž, ktorý