Vyštudoval Cambridge, po ôsmich rokoch sa z Británie vrátil a pracuje pre štát
Peter Vanya osem rokov pôsobil na prestížnych britských univerzitách. Hovorí o tom, koľko vzdelanie v zahraničí stojí a aké ťažké je niekedy zapadnúť do medzinárodného kolektívu.
Prečo ste sa rozhodli, že nebudete študovať vysokú školu na Slovensku, ale odišli ste do zahraničia?
Aby som bol úprimný, nemal som vtedy žiadny pádny argument. Medzi mojimi spolužiakmi to bolo módne, chcel som ísť niekam preč a najlepšie ďaleko. Dnes som s tým rozhodnutím spokojný.
Ste z Trenčína, ale posledné roky ste študovali na bratislavskom gymnáziu Jura Hronca na programe IB.
Dva roky som bol v Bratislave. Ak by som išiel na vysokú školu z Trenčína, bol by to väčší skok, ale keď človek prežije Bratislavu, je to jednoduchšie. Prišiel som tam v šestnástich, bol som päť dní v týždni mimo domu. Potom už nie je problém ísť kamkoľvek.
Z tohto gymnázia chodí veľká časť žiakov do zahraničia. Bolo to tak aj u vás?
Áno, zhruba polovica spolužiakov išla na zahraničné školy.
Prečo ste išli na IB vy?
Chcel som sa naučiť po anglicky (program je v angličtine). Na trenčianskom gymnáziu ma to až tak netešilo, chcel som niečo viac. Bolo tam priveľa učiva a nemal som pocit, že to niekam vedie.
Dávali ste si prihlášky len na zahraničné školy?
Na slovenské školy som si nedával, mali skoré termíny a zarazila ma zložitosť podania prihlášok. Nelákalo ma to. Poplatky, ktoré žiadali, boli vyššie ako na zahraničnej škole. V Británii zaplatíte jeden poplatok – vtedy to bolo asi 20 libier a máte v tom päť prihlášok. Na Slovensku bola prihláška na jednu školu vyššia ako v Británii na päť.
Na aké školy ste si dali prihlášky?
Dával som ich kade-tade, dnes sa na tom celkom zabávam. Skúšal som, samozrejme, USA, tam sa chce dostať asi každý a aj ja som chcel. (smiech) Keď sa na to pozriem spätne, tak pomer snahy, ceny a toho, čo za to získate, je dosť v neprospech USA. Šanca, že sa dostanete na americkú školu (napríklad na Harvard), je asi šesť percent, aj to je možno veľa. A nik presne nevie, ako prebieha výber. Nie je to tak, že spravíte test a vezmú vás. Prečítajú si vaše eseje a nejako posúdia, či sa k nim hodíte, či zapadnete. Spýtajú sa vás, v čom ste dobrý, a ak sa neviete predať, čo som ja vtedy rozhodne nevedel, máte problém. Nebol som nadšený, keď som to nedal, ale aspoň som to skúsil. Dnes by som si to už spočítal inak.
Bolo dobré rozhodnutie ísť na vysokú školu do zahraničia?
Keď ste na strednej škole, netušíte, ako to bude prebiehať na našich, ale ani na zahraničných školách. Väčšina ľudí ani nevie, čo chce v živote robiť, tak niečo skúsia a dúfajú, že ich to aj po rokoch bude napĺňať. Ja som to tiež nevedel, tak som to skúsil. Ešte pred Londýnom som rok študoval na Českom vysokom učení technickom. České školstvo je dnes veľmi populárne, ale mňa to neoslovilo. Praha je skvelé miesto na život, v mnohých veciach lepšie ako Londýn, ale rozhodol som sa, že chcem ísť ďalej, a prijali ma, kam som chcel.
Keď ste prišli do Londýna, mali ste 19 rokov. Zažili ste kultúrny šok?
