Ak aktivisti nič nepoškodia, nemali by ich trestať, hovorí bývalý šéf Greenpeace
V deväťdesiatych rokoch vyliezol na vežu atómovej elektrárnej v Mochovciach a s aktivistami na ňu vyvesili jeden z najväčších transparentov Greenpeace vôbec. Aktivita a protesty už zastavili množstvo nebezpečných projektov, prípomína Juraj Rizman.
V utorok ste sa stretli s aktivistami, ktorých prepustili z väzby. Ako im bolo?
Ak je Greenpeace známy tým, že robí inšpiratívne akcie, tak pre mňa je ešte inšpiratívnejšie sledovať, ako sa neformálna komunita „grínpisákov“ dokáže dať dokopy a postarať sa o svojich ľudí. Bolo zaujímavé sledovať, ako sa napríklad bývalí zamestnanci a dobrovoľníci, ktorí roky nie sú v spojení s organizáciou, prejavili v tomto kritickom momente. Ako prejavovali svoju spolupatričnosť, ako sa spojili a dobrovoľne pomáhali. Medzi prepustenými boli štyria ľudia, ktorých osobne poznám. Bolo to veľmi silné a emocionálne.
Koľkí ľudia ich vítali?
Pred väznicou v Ilave ich bolo len pár. Prepustili ich totiž naozaj pomerne rýchlo. Až následne sme sa stretli s rodinami, priateľmi a dobrovoľníkmi. Tam už bolo veľa ľudí.
Sú to hrdinovia?
Nie je to otázka hrdinstva. Tí ľudia
