Skleníkové plyny výrazne narástli, je to brutálna správa, hovorí klimatológ (+ grafy)

Ak chce ľudstvo udržať otepľovanie planéty na prijateľnej norme, musí začať výrazne znižovať emisie skleníkových plynov. Do roku 2030 by sme mali emisie znížiť o polovicu a do roku 2050 by sme mali byť uhlíkovo neutrálni.

Zatiaľ však svet stále kráča opačným smerom.

Podľa novej správy projektu Global Carbon Budget dosiahne množstvo skleníkových plynov, ktoré ľudstvo vypúšťa do ovzdušia, tento rok maximum. Oproti roku 2017 ide o nárast o 2,7 stupňa.

„Táto správa je brutálnejšia ako kedykoľvek predtým. Sme hlboko v červených číslach a padáme stále hlbšie. Pre naše vlastné dobro musia svetoví lídri robiť to, čo treba,“ komentoval pre Guardian správu David Reay z Edinburskej univerzity.

Vedci ju zverejnili práve počas klimatického samitu v Katoviciach, ktorý je najdôležitejším od stretnutia v Paríži v roku 2015. Lídri sa majú dohodnúť, ako kontrolovať plnenie svojich sľubov.

Podľa údajov Global Carbon Budget sa po roku 2011 zdalo, že emisie z fosílnych palív a výroby cementu sa blížia k svojmu vrcholu. Posledné dva roky sa však ich nárast znova rozbehol.

„Mysleli sme si, možno dúfali, že emisie dosiahli vrchol pred pár rokmi. Pod dvoch rokoch obnoveného rastu vidíme, že to bolo zbožné prianie,“ povedal v tlačovej správe Rob Jackson zo Stanfordskej univerzity, ktorý viedol štúdiu. Celkovo sa na nej podieľalo vyše 70 vedcov z 15 krajín.

„Ako sme písali už minulý rok, globálne emisie CO2 musia začať klesať do roku 2020, ak máme dosiahnuť teplotné ciele z Paríža,“ napísali vedci pre Nature.

Za tohtoročným zvýšením (ide o projekciu na základe predbežných dát, pretože rok sa ešte neskončil) stoja takmer všetky krajiny. Emisie Číny, momentálne hlavného znečisťovateľa, stúpli o 4,7 percenta, emisie Indie o 6,3 percenta.

Po rokoch poklesu narástli aj skleníkové plyny, ktoré vypúšťa do atmosféry USA (2,7 percenta). Emisie Európskej únie, ktorá za posledné dekády výrazne znižovala svoju uhlíkovú stopu, klesli len veľmi mierne (o 0,7 percenta).

V prípade USA za to môže aj zlé tohtoročné počasie – studená zima a horúce leto, vďaka čomu stúpli náklady na kúrenie a klimatizáciu. Dôvodov je však viacero.

„Jazdíme viac míľ vo väčších autách,“ povedal v tlačovej správe Rob Jackson.

Oxid uhličitý a iné skleníkové plyny vypúšťajú ľudia do atmosféry hlavne spaľovaním fosílnych palív ako ropa, uhlie a zemný plyn. Najmä na Západe vidno ústup od uhlia.

Mnohé európske krajiny predovšetkým v západnej Európe si stanovili termín, kedy majú zatvoriť poslednú uhoľnú elektráreň. V USA a v Kanade pokleslo používanie uhlia o 40 percent v porovnaní s rokom 2005.

Spotreba uhlia však stúpla v Číne a Indii. „Bola nádej, že Čína sa rýchlo vzďaľuje od energie z uhlia, ale posledné dva roky ukázali, že to nebude ľahká rozlúčka,“ povedal pre Guardian Jan Ivar Korsbakken z centra pre Medzinárodný klimatický výskum v Nórsku.

„Čína naštartovala uhoľné projekty, ktoré boli zamrznuté,“ povedal v tlačovej správe Jackson. Zároveň dodal, že India buduje všetko, aj veterné či solárne elektrárne, rovnako však aj uhoľné.

Naopak, neklesá produkcia emisií z ropy a zo zemného plynu. Krajiny síce zavádzajú obnoviteľné zdroje energie, no ropa a zemný plyn stále rastú.

„Potrebujeme nahrádzať fosílne palivá. Zatiaľ sa tak deje iba v prípade uhlia, ale nie ropy a zemného plynu,“ povedal Jackson.

Skleníkové plyny (najmä oxid uhličitý, ale aj metán či oxid dusný), ktoré podľa vedcov spôsobujú klimatickú zmenu, sa do ovzdušia dostávajú spaľovaním fosílnych palív. Menšou časťou k tomu podľa Global Carbon Budget prispievajú zmeny využívania pôdy (najmä odlesňovanie).

Asi polovicu z takto uvoľneného CO2 však pohltí oceán a biosféra. Celkovo tak množstvo vypustených skleníkových plynov v atmosfére za posledných desať rokov narástlo ročne v priemere asi o 4,7 milióna ton uhlíka.

Momentálne je hustota CO2 v atmosfére Zeme podľa údajov NASA 409 častíc na milión a stále rastie. Za ostatných 400-tisíc rokov tento údaj nikdy neprekročil hodnotu 300. Aj keby sme dnes prestali vypúšťať skleníkové plyny, CO2 by v atmosfére zostal desaťročia až storočia (hovorí sa od 20 do 200 rokov).

Aj preto vedci v klimatických modeloch vyrátali, že ak by sa nič nerobilo, globálna teplota môže stúpnuť podľa Climate Action Tracker o 4,1 až 4,8 stupňa do roku 2100. V takom prípade by bola klíma Zeme vážne ohrozená.

Riešenia, ktoré v súčasnosti krajiny už prijali, by mali udržať nárast do 3,4 stupňa. Ak by štáty naplnili všetky sľuby, ktoré dali, tak by to bolo 3,1 (všetko ide o stredný odhad).

Vedci však hovoria, že ak máme predísť vážnym dôsledkom, mali by sme udržať globálnu teplotu „výrazne pod 2 stupňami Celzia“, ideálne najviac 1,5 stupňa do roku 2100.

Už dnes sa Zem oproti ére spred priemyselnej revolúcie oteplila o 1 stupeň. Dôsledky vidieť aj v častejších extrémoch počasia, aké tento rok zaznamenali aj v Európe. S klimatickou zmenou súviseli aj rekordné požiare túto jeseň v Kalifornii.

Lokálne to však, samozrejme, môže byť rôzne. Napríklad priemerná teplota v Hurbanove sa podľa slovenského klimatológa Jozefa Pecha zvýšila v priebehu storočia o 1,7 stupňa.

Aj preto si mnohí myslia, že máme posledných dvanásť rokov na to, aby sme s tým začali niečo robiť. Výstižne to na konferencii v Katoviciach povedala legenda BBC, moderátor a hlas dokumentárnych filmov ako Life David Attenborough.

„Práve teraz čelíme človekom vytvorenej katastrofe globálnych rozmerov, našej najväčšej hrozbe za tisícky rokov: klimatickej zmene. Ak nebudeme konať, kolaps našich civilizácií a vyhynutie väčšiny prírodného sveta je na horizonte,“ povedal 92-ročný Attenborough.