Denník N

Prečo je kriminálka Rédl českým seriálom roka

Ondřej Sokol ako prokurátor Rédl. Foto - ČT
Ondřej Sokol ako prokurátor Rédl. Foto – ČT

Málo chýbalo a z postavy inšpirovanej exšéfom ŠtB Alojzom Lorencom by bol kladný hrdina.

Nebol to hit od začiatku. Rešpekt k temnej kriminálke Rédl rástol s každým dielom, ktorý Česká televízia vysielala v novembri. Len kritička iDNES Mirka Spáčilová ju potopila ako „prehnanú eštebácku kovbojku“, ale ak jej hodnotenie znegujete, tak hneď viete, na čom ste.

Obdiv rástol zaslúžene, Rédl je český seriál roka. Drsný príbeh len tridsaťročného slovenského scenáristu Mira Šifru si zaslúži označenie quality TV. Napriek tomu, že sa odohráva po roku 1989, predstavuje, paradoxne, zúčtovanie s komunizmom. Dokonca až také nekompromisné, že je to v našich filmoch stále veľká vzácnosť.

Ešte väčším paradoxom je, že surovú kriminálku režíroval Jan Hřebejk, doteraz spájaný s nostalgickým horko-sladkým spomínaním na minulé časy. Rédl však nie sú Pelíšky ani omylom. Pripravte sa na depresiu a absenciu happyendu, či dokonca katarzie. To bol spojler, ale inak sa to recenzovať nedá.

Morálne dilemy

Píše sa rok 1992. Len pár týždňov zostáva do rozdelenia republiky a vojenský prokurátor Roman Rédl má na stole rébus. Prednovembrový šéf Štátnej bezpečnosti Jozef Ferenc čaká v Česku vo vyšetrovacej väzbe na súd a Rédl má zadanie udržať ho za mrežami pod nejakou zámienkou do Nového roka. Nikto nechce, aby Ferenc utiekol na Slovensko.

Do toho zmizne Rédlov sused z paneláka, mladý študent informatiky. Stopy vedú k železnici, tajným šifrám a strateným vagónom so sovietskymi zbraňami, ktoré išli na východ. Iba jeden človek mu vie pomôcť v pátraní. Ten istý šéf eštebákov, ktorého má udržať vo väzení.

To je jedna, zďaleka však nie jediná morálna dilema a provokatívne nejednoznačná postava noir žánru s hannibalovským motívom na náš, postsocialistický spôsob.

Kto by čakal, že niečo také ambiciózne vznikne zo študentskej práce a ako vedľajší produkt iného filmu?

Miro Šifra chcel využiť materiál, ktorý si z prostredia bezpečnostných zložiek naštudoval pri písaní filmu Červený kapitán. Keď narazil na súdny spis exšéfa ŠtB Alojza Lorenca, napadlo mu inšpirovať sa aj ním.

Ohavné svetríky

Okrem prvkov čistej fikcie by sa dali na scenári, samozrejme, rozoberať historické nepresnosti.

Napríklad zmluva o 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Filmy

Seriály

Kultúra

Teraz najčítanejšie