Denník N

Hanbím sa. Aj za Andreja Danka

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Má človek, ktorý bol pristihnutý pri podvádzaní najhrubšieho zrna, ešte vôbec nejakú česť? Neznamená strata cti stratu mandátu?

V sobotu sme mali rodinnú oslavu. Zišli sa aj takí, čo sa inak stretávajú iba pri pohreboch. Tentoraz sme oslavovali osemdesiatku manželkinej mamy. Chcel som sa vyhnúť slovu svokra, ale toto znie, tuším, ešte horšie. Takže svokra. Moja obľúbená, jej nohy už majú slabšie chvíle, ale hlava, hlava… Bodaj by tým hore aspoň spolovice tak dobre slúžila, uzniesla sa rodinná rada.

Tí hore, to sú všetci vo volených aj menovaných funkciách. Ale tentoraz bola na pretrase vláda a parlament. Pravdaže, boli aj prípitky a torta, ale namiesto tanca sa v jednom kúte spomínalo, v druhom bola prezentácia vnúčeniec, pravnúčeniec a iných domácich maznákov. V treťom kúte sa riešil knižný kvíz a – politizovalo sa.

Mohli za to netere. Trinásť a sedemnásť. Možno si niekto povie, že je priskoro v tomto veku začínať s politikou. Vždy lepšie, ako keby začínali s inými toxickými a návykovými látkami. Navyše, politika nemusí byť nutne a zakaždým toxická záležitosť. Lenže tá, o ktorej bola reč, jedovatá je.

Poviem to tak, ako to je. Hanbil som sa. Za veľa vecí. Poďme na to poporiadku. Hanbil som sa za to, že som dievčatám musel vysvetľovať nevysvetliteľné. Začalo to negustióznou pseudorigoróznou prácou kapitána Dilina. Pokračovalo to obvineniami organizátorov verejných protestov z napojenia na zahraničný kapitál pochádzajúcimi z domácej filmárskej dielne poslanca, ktorý sa svoju stranu chystá viesť aj v budúcich parlamentných voľbách.

Za tie videá som sa hanbil aj po formálnej stránke. Pre generáciu vyrastajúcu na egotripoch vyfičaných youtuberov je naozaj ťažké pochopiť, čím vlastne ten opršaný prskoš chce ešte zaujať. Hanbiť som sa musel aj za súčasného premiéra. Hlavne kvôli jeho submisívnemu pole dancingu zakaždým, keď treba zaujať postoj. Toto má byť premiér? opýtala sa mladšia z neterí. Má výborný sluch. Presne takto sa ti trasie hlas vždy, keď sa vyhováraš, vysvetľovala svojej mladšej sestre, ako to s tým mekotaním Petra Pellegriniho myslela. Za vrchstolom sa už krájala torta, a sme boli ešte len pri pakte OSN o migrácii. Nie, nenavádzal som ich. Samy sa pýtali. Chodia do školy, v ktorej ich k takémuto spôsobu myslenia systematicky vedú.

Pravdaže, hlavnú zásluhu na miere ich oboznámenosti s tým, čo kto v slovenskej politike znamená, nesie rodina. Rodina je základ spoločnosti. To nedokázali zhovädiť ani boľševici. Škola ani ulica veľa nezmôžu, keď rodičia svoju robotu neodfláknu, prirodzené autority nevyprázdnia priestor. Nuž a tá naša rodina… Načo tajiť – politizujeme. Pohreb, svadba, narodeniny, všetko jedno. Babka bude mať osemdesiat? Výborne. Aspoň sa budeme môcť v pokoji porozprávať o tom, čo zase tí hore vyviedli, odkázala mi mladšia z neterí, keď sa oslava chystala. Svokra tých hore sleduje pozorne. Proti navrhovanému programu neformálnej časti svojej oslavy nič nemala.

A teraz k tomu, prečo som sa hanbil najviac. Netere predsedu parlamentu volajú Dilino. Nepatrí sa to, viem, a môžem za to ja a moja prostorekosť. V časoch, keď sa zdalo, že Andrej Danko je len trochu popletený ujko, ktorému tréma z mikrofónov a kamier nedovoľuje sformulovať zmysluplnú vetu, som takto v ich prítomnosti okomentoval jednu z jeho lenčlovekčlovekučlovekovín. Vtedy boli na politiku naozaj ešte vonkoncom nepripravené, nuž som len mávol rukou a povedal – to je taký dilino. A už mu to ostalo. Aha, Dilino, hovoria odvtedy, keď príde na Andreja Danka reč. Ospravedlňujem sa. Neteriam, aby bolo jasné. Nie je ľahké žiť s vedomím, že som občanom krajiny, v ktorej môže byť predsedom parlamentu hocijaký Dilino.

Hanbil som sa teda za svoju prostorekosť. Hanbím sa stále, lebo veď človek si má dávať pozor na to, čo povie, pred deťmi obzvlášť. Najmä ak majú absorbčnú schopnosť ako supravodivý materiál, vďaka ktorému raz možno úspešne osídlime nejakú inú, odolnejšiu planétu.

Lenže toto moje zahanbenie prekrylo vedomie ponižujúceho zistenia, že im nijakovsky

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie