Denník N

Objavil sa ďalší vážny zlom v charaktere demokracie

Latentná neznášanlivosť, nacionalizmus a náboženský egoizmus sa transformovali do novej podoby.

Autor je publicista, v rokoch 2010 až 2012 bol poradcom Ivety Radičovej

Keď je niekde dlhodobo prítomná latentná nenávisť, je ľahké prebudiť ju k životu. Stačí nájsť vhodnú rétoriku a vyvolať pocity ohrozenia. Ak sa to rozšíri ako nákaza, výsledky sú vážne.

Keď v revolučných rokoch 1848 – 1849 stúpali ceny a klesali mzdy, bolo treba nájsť vinníkov. Ako už mnohokrát v dejinách, opäť zafungoval mechanizmus obetného baránka. V máji 1848 napríklad ľudia z okolia Nového Mesta nad Váhom vtrhli do mesta, útočili na Židov a rabovali ich obchody. Troch židovských obyvateľov dokonca usmrtili. Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa v novembri 1918 pogrom v tomto meste opakoval.

Takéto útoky sa na území Slovenska opakovane objavovali v časoch kríz už dávno pred nástupom nacizmu. Po stredovekom kresťanskom antijudaizme sa v novších dejinách stereotyp démonizovania Židov objavil v sekulárnej podobe. Kým v Nemecku prevažovala rasová podoba antisemitizmu, na Slovensku sociálno-ekonomická. Neprekvapuje, že nacizmus a klerikálny fašizmus našli aj u nás živnú pôdu a podporu pre likvidačné násilie.

Po roku 1989 sa stal antisemitizmus témou najmä pre historikov skúmajúcich obdobie slovenského štátu. Ako však pred časom upozornil sociológ Michal Vašečka, iba málokto sa po roku 1989 na Slovensku zaoberal otázkou, ako sa v tomto novom období našich dejín stal antisemitizmus „jedným zo sprievodných javov vymedzovania sa voči modernite a voči režimu liberálnej demokracie a ako sa spájal s antiliberalizmom, antizápadnosťou a antidemokratickosťou“.

Podľa prieskumu agentúry Focus z roku 1999 popieranie alebo

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie