Ste trápni!

Raz dávno sme vkročili do plesnivého a sladkasto páchnuceho bytu na Trnávke. Žena na gauči zdvihla uslzené zraky z knihy s ružovou obálkou a ospravedlňujúco sa usmiala. „Viete, to je taká trápna kniha.“

Tým ukázala pekný príklad derivácie ako slovotvorného postupu, v ktorom na slovotvorný základ „tráp-“ (trápenie, trápiť sa) nastokla už len jednoduchú príponu signalizujúcu prídavné meno ženského rodu, a mala vybavené. Slovo s novým významom sa nám vlúdilo do slovnej zásoby práve tak, ako s radosťou opakujete detské šplechy.

„Vaša otázka je trápna,“ povedal Fico reportérovi. „Ste fakt trápna,“ vravel Kaliňák reportérke na tlačovej besede a chichotal sa ako na prvom rande. Uslzené zraky pánov poslancov môžeme len šípiť, ale niekde tam sú. Nastáva však sémantický zmätok: kto je trápny a kto sa trápi?

Väčšine ľudí sa uľaví, keď nazrú do kodifikačného diela zvaného slovník slovenského jazyka. A ajhľa! „Spôsobujúci rozpaky, nepríjemný“? To by v istom zmysle mohlo byť pochvalou, pokiaľ teda nečakáme od novinárov otázky, či už poslanci majú stromček a ozdobené medovníčky. Ak sa však zhodneme na tom, že úlohou médií je klásť nepríjemné otázky, „trápiť“ poslancov je úplne namieste.

Čítajme ďalej a dostaneme sa k tomu, čo mali politici skutočne na mysli: „ktorý vzbudzuje odpor, nevôľu, pohoršenie • nevkusný • negustiózny“.

Fico s Kaliňákom naďalej hovoria novinárom, že vzbudzujú odpor, nevôľu a pohoršenie, že sú nevkusní a negustiózni.
A podľa mňa je trápne vo všetkých zmysloch niečo iné: keď ktosi dostane vecnú otázku a odpovedá hodnotením pýtajúceho sa, a nie vysvetľovaním veci, o ktorú ešte pred chvíľkou išlo. Je to manipulatívne, nepoctivé a vyhýbavé. Je to len spôsob, ako neodpovedať, a je to signál slabej pozície.

My že nedodržiavame ľudské práva? A vy zas lynčujete černochov!