Denník N

Od Lajčáka do Lajčáka. Ďalší smutný príbeh slov, ktoré nemajú nijakú váhu

Do Marrákeša teda nepôjde od nás nikto, kdesi na stole tam azda aspoň otvoria obálku s naším písomným stanoviskom. Minister Lajčák však napriek tomu ostáva vo funkcii.

A to už je ako možné? – opýtal by sa možno rabín. Dejiny civilizácie (a diplomacie osobitne) sú plné príkladov, že aj tá povestná ovca napokon ostala celá, aj ten vlk sa nažral.

Spoločenstvá, ktoré prikladajú váhu slovu, vedia, že má vysokú, niekedy dokonca najvyššiu cenu a váhu. Nemusíme ísť až na Kaukaz či na Balkán, kde popretie vysloveného záväzku, slova, trestajú kruto – smrťou. Albánci majú výraz Besa.

Ostaňme na vyspelom a civilizovanom Slovensku.

Aj nepravidelní návštevníci SND a iných scén boli v uplynulých dňoch divákmi nepodareného divadelného predstavenia. Všetci si pamätáme (a vieme ľahko doložiť) slová ministra zahraničia Miroslava Lajčáka o zápecníctve, xenofóbii. No najmä tie, ktoré boli nad slnko jasnejšie – ak do Marrákeša „za stôl“ globálneho fóra OSN nepôjde nijaký zástupca Slovenska, čo je chyba, s čím sa dá plne súhlasiť, on skončí. A podal demisiu.

Opona padla. Ibaže potom sa opäť zodvihla. A prišlo druhé dejstvo.

Všetko, čo sa začalo na tomto nepodarenom javisku diať, bolo už iba trápne. Odborne

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Miroslav Lajčák

Komentáre

Teraz najčítanejšie