Keď biť znamená ľúbiť. Príbeh ruského #metoo

Keď som pred pár týždňami cestoval taxíkom v ruskom meste Nižný Novgorod, viezol ma šofér, ktorý vyhlásil, že v skutočnosti nie je taxikár, ale básnik. Počas mojej cesty sa mi však ešte medzi rečou zdôveril, že občas zbije svoju manželku. Vraj na tom nie je nič zlé, pretože je to jeho žena.

Rodová nerovnosť bola jedným z kultúrnych šokov, ktoré som v Rusku zažil.

Stále je tu zvykom, že keď muž vstúpi do miestnosti, podá ruku všetkým mužom (aj tým, ktorých nepozná), ale nikdy nepodá ruku žene. Funguje to ako signál rešpektu a ako zjavná ukážka hlbších spoločenských noriem. Rovnosť medzi pohlaviami tu stále nie je samozrejmá, aj napriek tomu, že štatisticky je rozdelenie pracovnej sily rovnejšie, než v niektorých západných krajinách.

To ukazuje aj posledný prípad takzvaného ruského #metoo.

Šéfredaktor hlavného ruského opozičného média Meduza Ivan Kolpakov v novembri odstúpil zo svojej pozície kvôli obvineniu zo sexuálneho obťažovania. Za posledný rok je to síce druhý prípad, keď bol vplyvný muž obvinený zo sexuálneho obťažovania, ale prvý, keď sa svojej pozície aj vzdal. Tlak na Meduzu bol však obzvlášť vysoký, pretože práve oni boli hlavným médiom, ktoré do Ruska fenomén #metoo prinieslo.

V mnohých prípadoch sexuálneho obťažovania inak bývajú obete zosmiešňované a obvinenia zľahčované. Rovnako to býva aj v prípadoch domáceho násilia, ktoré bolo minulý rok efektívne dekriminalizované. To, ako sa muž k svojej žene v Rusku správa, je vnímané ako rodinná záležitosť.

#metooza

Čo teda viedlo k najnovšej vlne ruského #metoo? Podľa portálu Meduza sa na ich výročnej slávnosti šéfredaktor Ivan Kolpakov opil a chytil za zadok manželku jedného zo zamestnancov, pričom jej povedal: „Ty si jediná na tejto párty, ktorú môžem obťažovať, aby mi to prešlo.“