Zo sťažností na policajtov uspeje len každá dvadsiata, trestajú výčitkou

Takmer dva roky plnili stránky novín články o študentoch, ktorým na auto strieľali policajti na diaľnici D2. Bezpečnostné zložky pátrali po hľadanom vrahovi, a tak zastavili auto, ktoré považovali za jeho. Čierny Volkswagen Passat však v tom čase nevlastnil už sedem rokov.

Policajti na auto vystrelili, lebo si mysleli, že sa im študenti snažia ujsť. Oni pritom len gestá policajta pochopili ako znamenie, že môžu ísť. Pre postup polície neskôr podali niekoľko sťažností.

Celý incident prešetrovala sekcia kontroly a inšpekčnej služby ministerstva vnútra, ktorá v prvom kole žiadne pochybenia nezistila. Po tom, ako sa o prípad začali zaujímať médiá, nakoniec tresty padli, no netýkali sa priamo strieľajúcich policajtov. O odmeny prišli ich kolegovia, ktorí po Passate vyhlásili pátranie, aj keď ho už podozrivý nevlastnil.

Uspeje len šesť percent

Dvaja zasahujúci policajti vyviazli bez trestu aj napriek tomu, že prepisy ich výpovedí boli úplne identické – aj s gramatickými chybami. Pri prešetrovaní zásahu to však ministerstvu vnútra nepripadalo čudné. „Tak sa asi dohodli, neviem, treba sa ich na to opýtať,“ obhajoval to minister Robert Kaliňák (Smer).

Vedeniu ministerstva sa nezdalo čudné ani to, že kontrolóri nepracovali s videom, ktoré zásah policajtov zachytilo. Tvrdili, že kamera bola v testovacom režime, a tak záznam nemohli použiť. Kaliňák nakoniec študentov odškodnil tromi tisícmi eur zo svojho.

Inšpekcia ministerstva vnútra v minulosti prešetrovala aj ďalšie mediálne známe kauzy, napríklad tvrdý zásah policajta Ľuboša Tiefenbacha proti vodičke v bratislavskej Petržalke. Tu skončilo preverovanie trestným oznámením a Tiefenbacha z policajného zboru prepustili.

Naopak, v prípade razie policajtov v rómskej osade v Moldave nad Bodvou sama sekcia kontroly a inšpekčnej služby v prípade svojich kolegov chyby nezistila. Trestné stíhanie sa začalo až na pokyn prokurátora, a aj tak k trestom neviedlo.

Analýza občianskeho združenia Alfa, ktoré patrí pod stranu Sieť Radoslava Procházku, ukázala, že ministerská inšpekcia vyhodnotí ako neopodstatnenú veľkú väčšinu podnetov od občanov. Vlani inšpektori evidovali asi 3400 podnetov, vybavovať začali približne 2300 z nich. Ostatné ľuďom vrátili alebo ich napríklad nevyhodnotili ako sťažnosti.

Z tohto počtu dali občanom za pravdu 134-krát, čiže oficiálne opodstatnená bola len každá dvadsiata žiadosť. Až 40 percent je takých, ktoré sú podľa inšpektorov neopodstatnené, ďalšie odložia, alebo sa nedajú prešetriť.

Trestajú zväčša výčitkou

Ak už príde k postihu konkrétnych policajtov, tresty bývajú skôr mierne. Pre minuloročné sťažnosti a podnety prenesené z minulého obdobia padlo vlani 210 postihov. Viac ako polovica z nich skončila „výčitkou“, ďalšie písomným pokarhaním.

Znížením služobného platu potrestali asi 9 percent prípadov, zo zboru vylúčili jedného policajta. „Ak zoberieme do úvahy, že hlavnou formou, ako môže verejnosť upozorniť na prešľapy polície, je inštitút sťažností, je súčasný systém nanajvýš nevyhovujúci,“ tvrdí Martin Dubéci z Alfy.

„Policajt kontroluje policajta a výkon ako aj dozor nad činnosťou polície spadá pod hlavičku ministerstva vnútra. Neúčinnosť tohto systému naše dáta jednoznačne potvrdzujú.“

Pri závažnejších podozreniach bolo trestov pre policajtov ešte menej. Pri sťažnostiach týkajúcich sa použitia fyzického násilia, ktorých bolo asi sedemdesiat, inšpekcia vlani nezistila, že by policajti urobili chybu.

Tiefenbachov prípad sa v tejto štatistike neobjavuje, lebo sekcia kontroly a inšpekcie ho neriešila na základe podnetu od občana, ale z vlastnej iniciatívy po tom, čo o jeho zákroku písali médiá.

Ministerská inšpekcia okrem sťažností od ľudí prešetruje aj trestnú činnosť policajtov, na ktorú sa prišlo inak. Minulý rok obvinili 112 policajtov, o 34 menej ako v roku 2013.

Navrhujú nezávislú inšpekciu

Alfa tvrdí, že objektívnejšiu kontrolu správania policajtov by zabezpečila inšpekcia, ktorá by nepracovala pod hlavičkou ministerstva vnútra.

To isté už dlho hovorí aj ombudsmanka Jana Dubovcová. „Každý štát sa pri vstupe do Európskej únie zaručil zriadením orgánu nezávislého vyšetrovania,“ vysvetľuje Dubovcová.

„Jeho zriadenie je v záujme aj Slovenska, na ktoré padá tieň podozrenia pre viacero doterajších vyšetrovaní, a pretože je nositeľom dôkazného bremena. Za nezávislé vyšetrovanie sa nepovažuje také, ktoré vykonáva zložka podriadená ministrovi vnútra. Keďže ten priamo zodpovedá za činnosť polície, nastáva tu konflikt záujmov.“

Nezávislú inšpekciu má napríklad Veľká Británia. Preveruje podnety občanov, ktorí sa na ňu obrátia, ak neuspejú so svojou sťažnosťou na policajných útvaroch jednotlivých grófstiev. Tie v rokoch 2013 a 2014 vyhodnotili ako oprávnených asi 14 percent sťažností.

Štyri tisícky pôvodne neúspešných sťažovateľov sa následne rozhodlo odvolať a obrátili sa na centrálnu nezávislú inšpekciu. Tam už uspel takmer každý druhý. Porovnávať či hodnotiť takéto štatistiky je zložité, nedá sa jasne povedať, či sa u nás nesťažujú viac ľudia, ktorí nemajú pravdu.

Baška: Trestajú, veď majú pravidlá

Ministerstvo vnútra po minulotýždňovom rozhodnutí vlády pre Shootyho karikatúry na nálepkách na otázky Denníka N neodpovedalo. Šéf bezpečnostného výboru za Smer Jaroslav Baška neverí, že by sa nezávislá inšpekcia dopracovala k iným číslam ako ľudia, ktorí teraz pracujú pod Kaliňákom.

„Inšpekcia ministerstva vnútra, ale aj ministerstva obrany má presne a jasne stanovené, v zákone aj internými smernicami, ako pri ktorých sťažnostiach treba postupovať a ako sa majú zamestnanci sankcionovať,“ hovorí. „Ak by tu bol nejaký ďalší inšpekčný orgán, musel by takisto postupovať podľa vopred stanovených pravidiel.“

Inšpekcia je podľa Bašku pre ministra zároveň dobrý nástroj, ako vo svojom rezorte postupovať proti tým, ktorí nedodržiavajú predpisy. „Nemyslím si, že by sa inšpekcia na vnútre či obrane snažila niečo zametať pod koberec. Obe robia maximum pre to, aby vinníci boli adekvátne potrestaní.“

Vznik nezávislej inšpekcie nepodporuje ani bývalý minister vnútra Daniel Lipšic (Nova). „Problém nie je v existencii starých, alebo nových inštitúcií, ale v tom, akých ľudí zamestnávajú,“ vraví.

„Na Slovensku máme napríklad Generálnu prokuratúru, ktorá je oproti iným krajinám nezávislá od výkonnej moci. Funguje to lepšie? Keď slovenskú prokuratúru porovnáme s českým štátnym zastupiteľstvom, zistíme, že je v skutočnosti oveľa menej nezávislá. Pretože sú tam ľudia ako štátny zástupca Pavel Zeman či Lenka Bradáčová.“