Denník N

Prečo sa veriaci boja ateistov

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR

Za negatívnymi pocitmi k ateistom nie je iba nedôvera k cudzej skupine, s ktorou sa veriaci neidentifikujú. Podľa najnovšej štúdie ide aj o strach zo smrti.

Ateisti, ľudia, ktorí neveria v reálnu existenciu bohov, patrili v dejinách k jednej z najviac stigmatizovaných skupín. Už samotné grécke slovo atheos (bezbožný) vzniklo ako pejoratívne označenie pre ľudí, ktorí neuctievali bohov daného spoločenstva.

Negatívne pocity voči ateistom pretrvávajú dodnes, obzvlášť intenzívne sú v Spojených štátoch. Ide o krajinu, ktorá je spomedzi západných demokracií najviac religiózna.

Napríklad výskum z roku 2006, ktorý publikoval časopis Science, ukázal, že spomedzi vyspelých demokracií akceptuje evolučnú teóriu najmenej ľudí práve tu. V zozname 34 krajín obsadili Američania nelichotivú predposlednú priečku, pred posledným Tureckom.

11

Rebríček akceptácie evolúcie vedú Island, Dánsko a Švédsko. USA je predposledné, pred Tureckom. Zdroj – Miller a tím (2006)

Nedôvera ako k páchateľom znásilnení

Špekuluje sa, že za mimoriadny vplyv náboženstva v USA môže slabý sociálny štát.

Inými slovami, ľudia potrebujú istoty, a keď ich nedostanú od štátu, hľadajú ich inde, napríklad v dokonalom „božom náručí“. To by vysvetľovalo, prečo je v Škandinávii, kde je, naopak, sociálny štát veľmi vyspelý, tak málo veriacich.

V ostatných rokoch však aj v USA dochádza k nárastu počtu ateistov. Z prieskumu Pew Research vyplýva, že zatiaľ čo v roku 2007 sa k ateistom, agnostikom a sekulárnym ľuďom (neviažu sa na žiadne náboženstvo) hlásilo 16,1 percenta ľudí, v roku 2014 to bolo už 22,8 percenta.

Nedôvera a negatívne pocity k ateistom však pretrvávajú naďalej. V USA je prakticky nemožné, aby sa prezidentom stal človek, ktorý nie je veriaci.

Spolu s moslimami, imigrantmi a homosexuálmi považujú Američania ateistov za ľudí, ktorí najmenej vystihujú „americké ideály“. Výskum Willa Gervaisa z univerzity v Britskej Kolumbii a jeho tímu odhalil, že ľudia nedôverujú ateistom viac ako moslimom a rovnako ako páchateľom znásilnení. Za nevestu či zaťa si v USA najmenej ľudí praje mať ateistu.

Nepatríte k „Nám“, ste zlí

Otázkou, samozrejme, je, odkiaľ sa tieto negatívne postoje berú. Mnoho kognitívnych religionistov si dnes myslí, že náboženstvá vznikli a fungovali ako „sociálne lepidlá“, ktoré vytvárali kohéziu medzi členmi skupiny, ktorá by sa inak rozpadla.

Ateizmus je preto vnímaný ako signál, že v skupine, kde je väčšina veriacich, nechcete „ťahať za jeden povraz“. A „inakosť“ budí nedôveru a podozrenie. Ide tu teda o klasický príklad tribalistického myslenia, keď ľudí delíme na „My“ (dobrí) a „Oni“ (horší a zlí).

Smrti sa bojíme

Najnovší výskum od Coreyho Cooka z University of Washington Tacoma a jeho tímu dopĺňa túto teóriu o pôvode neobľúbenosti ateistov o ďalšie čiastkové vysvetlenie. Ide o vôbec prvú štúdiu, ktorá ukazuje, že predsudky voči ateistom môžu prameniť z existenciálnych obáv plynúcich zo strachu zo smrti.

Článok vyšiel koncom minulého mesiaca v časopise Social Psychological and Personality Science.

Z mnohých experimentov vieme, že ľudia sa desia smrti. Aby sme sa s touto tragédiou nášho života vyrovnali, uchyľujeme sa k názorom, ktoré ho napĺňajú zmyslom a našej osobe pripisujú zvláštny význam a dávajú nám pocit, že na nás záleží (sebaúcta) (teória zvládania strachu). Tu, ako je zrejmé, prichádzajú k slovu náboženstvá – sľuby na nesmrteľnosť a dôležitosť vašej osoby (v Božom pláne).

Strach zo smrti ako zdroj predsudkov

Cook a jeho tím chceli testovať hypotézu, či nedôvera a negatívne postoje k ateistom nepochádzajú práve z takéhoto názorového konfliktu – neviery v bohov a nesmrteľnosť –, ktoré by veriaci mohli považovať za nepohodlné a ohrozujúce.

V prvom experimente boli ľudia – išlo iba o veriacich – rozdelení do dvoch skupín. V prvej z nich bola účastníkom  pripomenutá smrť. Za úlohu mali vyjadriť pocity z toho, čo sa s nimi stane, keď zomrú. Členovia druhej kontrolnej skupiny mali za úlohu písať o pocitoch extrémnej bolesti. Jedinci vyplnili dotazník o emóciách, ktoré prežívali.

Všetci účastníci experimentu potom zaznamenali svoje pocity buď k ateistom, alebo ku kvakerom (prívrženci náboženského hnutia, ktoré vychádza z kresťanstva). Odmerali tiež nedôveru ľudí k uvedeným skupinám, napríklad súhlasom alebo nesúhlasom s vyjadreniami typu: „Ide o ľudí, ktorých považujem za dôveryhodných.“

Na 7-stupňovej škále ešte bádatelia sledovali mieru takzvaného „sociálneho odstupu“ (social distancing scale) pomocou súhlasu s tvrdeniami typu: „Bol by som rád, ak by sa člen tejto skupiny zosobášil s niekým z mojej rodiny.“

Z výsledkov vyplynulo, že po manipulácii s pripomienkou smrti hodnotili ľudia ateistov negatívnejšie ako kvakerov. Vyššia bola aj miera odstupu a nedôvery. Inými slovami, ľudia, ktorí mysleli na smrť, potom hodnotili ateistov horšie ako inú konkurenčnú skupinu (veriacich) ľudí.

Štatistická analýza odhalila, že tieto pocity nepochádzali iba z tribalistickej nedôvery k členom „Oni“, ale predovšetkým z toho, že ateisti neveria na posmrtný život.

Od ateizmu k smrti

V druhom experimente vedci skúmali, do akej miery pripomienka ateizmu či extrémnej bolesti vyvolá myšlienky na smrť. Ľudia mali najprv spísať pocity spojené s ateizmom alebo bolesťou. Potom dostali 20 fragmentov slov, v ktorých chýbali 2 písmená. Šesť z nich mohli doplniť tak, že slovo bolo buď neutrálne, alebo sa nejako týkalo smrti, napríklad S K _ _ L mohli vyplniť ako S K I L L (zručnosť – neutrálne slovo) alebo S K U L L (lebka – týka sa smrti).

Z výsledkov vyplynulo, že myšlienky na ateizmus spôsobili, že ľudia dopĺňali skôr také slová, ktoré sa vzťahovali ku smrti – namiesto SKILL mali tendenciu písať vo väčšej miere SKULL.

Ateizmus hrozbou pre „pokoj v duši“

Z týchto experimentov vidíme, že s pripomienkou smrti rastie nedôvera a negatívne pocity k ateistom a že ateizmus vo veriacich ľuďoch vzbudzuje predstavy smrti.

Bádatelia si myslia, že poodhalili jeden z dôvodov, pre ktorý sa ateisti netešia prílišnej obľube – pripomínajú nám totiž vlastnú smrteľnosť. A to je jeden z dôvodov, pre ktorý sú znevažovaní. Predstavujú totiž „hrozbu pre kultúrne prenášané systémy viery (kultúrne svetonázory), ktoré nám prinášajú psychický pokoj tým, že znižujú potenciálnu úzkosť z vedomia smrti,“ uzatvára štúdiu Cook a jeho tím.

Dostupné z: DOI: 10.1177/1948550615584200

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kognitívna religionistika

Veda

Teraz najčítanejšie