Smer vyrovná dôchodky z Česka. Tak, že väčšina ľudí peniaze nedostane

Tatjana Luknárová sa narodila na Slovensku, tu vyštudovala a celý život aj pracovala. V októbri 1991 sa zamestnala v americkej IT firme, čo si zriadila sídlo pre Česko aj Slovensko, ktoré ešte vtedy boli v spoločnom štáte, v Prahe.

Po rozdelení spoločnej republiky Čechov a Slovákov si IT firma založila pobočku aj na Slovensku, od apríla 1993 už pracovala Luknárová v nej. V roku 2013 prišla o zamestnanie, a pretože má problém nájsť si iné a na budúci rok dovŕši 60 rokov, požiadala o predčasný dôchodok.

Slovenskú časť penzie však dostane len za posledných 20 rokov, ktoré odrobila pre zamestnávateľov so sídlom na Slovensku. Dôchodok od ukončenia štúdia až do apríla 1993 by mala dostávať z Česka, pretože v čase rozdelenia federácie ju zamestnávala firma sídliaca v Prahe.

Tým, že bude Luknárová dostávať časť penzie z Česka, príde mesačne o desiatky eur. Tvrdí, že ak by jej dôchodok vyplácali len zo Slovenska, mohla by dostať asi o 200 eur mesačne viac.

A hoci parlament v stredu schválil novelu zákona o sociálnom poistení, ktorá umožní dorovnávanie penzií z Česka, Luknárovej sa týkať nebude. Nárok na vyrovnanie penzie totiž budú mať len ľudia, ktorí mali k 31. decembru 1992, keď sa rozdelil spoločný štát, viac ako 25 rokov poistenia.

Považujú to za diskrimináciu

Túto podmienku Luknárová ani ďalšie tisíce ľudí, ktorí pracovali v Česku či pre firmy so sídlom v Českej republike, nespĺňajú. Občianske združenie Dôchodok SkCz, ktoré združuje ľudí s penziou vyplácanou z dvoch štátov, ju považuje za diskriminačnú.

Novela totiž umožní dorovnanie dôchodkov asi 900 ľuďom, ktorým by sa malo doplácať v priemere 95 eur mesačne. No asi 20-tisíc ďalším ľuďom nepomôže.

„Aj dôchodcovia, ktorí majú menej ako 25 rokov poistenia do 31. decembra 1992, majú legitímne očakávania, že budú mať penziu v takej výške, akoby ich zamestnávateľ nebol pri rozdelení republiky registrovaný v Českej republike,“ tvrdia.

Združenie navrhovalo, aby bolo dorovnávanie podmienené len tromi rokmi poistenia k uvedenému termínu. Predseda združenia Juraj Danko povedal, že v takom prípade by sa podarilo skrivodlivosť odstrániť.

Tento ich návrh sa snažil presadiť vo forme pozmeňujúceho návrhu aj poslanec Ivan Švejna (Most-Híd). V parlamente, kde majú prevahu poslanci za stranu Smer, však neuspel.

Združenie preto vyzvalo prezidenta republiky Andreja Kisku, aby novelu zákona o sociálnom poistení nepodpísal a vrátil na opätovné prerokovanie.

Jeden verdikt súdu je málo?

Občianske združenie upozornilo, že diskriminačnú podmienku ministerstvo práce ako predkladateľ novely nevypustilo, hoci vedelo o rozhodnutí Najvyššieho súdu. To sa týkalo dôchodcu, ktorý celý život pracoval na Slovensku, no v čase rozdelenia štátu robil podobne ako Luknárová pre firmu so sídlom v Česku.

Tým, že dostáva časť penzie z Česka, je každý mesiac ukrátený o desiatky eur oproti občanom, ktorí ku dňu zániku federácie mali sídlo zamestnávateľa na Slovensku a dostávajú len slovenský dôchodok.

Najvyšší súd mu dal v rozhodnutí z februára tohto roku za pravdu. „Okolnosť, že 1. januára 1993 došlo k rozdeleniu Českej a Slovenskej federatívnej republiky (ČSFR) nemôže byť občanovi bývalej ČSFR a teraz občanovi Slovenskej republiky na ujmu. Slovenská republika je právnym nástupcom ČSFR,“ píše sa v rozhodnutí Najvyššieho súdu.

Prikázal Sociálnej poisťovni, aby urobila dôchodcovi, ktorému dal súd za pravdu, výpočet penzie, čo by dostával len zo Slovenska, keby nepracoval aj pre zamestnávateľa sídliaceho v Česku. „Ak vyjde záporný rozdiel, treba mu dôchodok dorovnať na úroveň slovenskej penzie,“ nariadil podľa advokátky Jany Berecovej Najvyšší súd Sociálnej poisťovni.

Zástupcovia občianskeho združenia Dôchodok SkCz povedali, že ministerstvo práce o tomto verdikte Najvyššieho súdu ešte pred schválením novely informovali. Keď sa podľa Luknárovej pýtali, čo majú nespokojní ľudia robiť, dostali odpoveď, nech to riešia individuálnymi žalobami.

Advokátka Berecová povedala, že v súčasnosti rieši asi 11 takýchto sporov. Niektoré z nich sú ešte na súdoch nižšieho stupňa, iné už na Najvyššom súde.

V Česku to už upravili

Česká republika dorovnávala po rozpade spoločného štátu nižšie slovenské penzie svojim občanom už skôr. Táto otázka sa však stala predmetom sporov, ktoré sa preniesli až na Súdny dvor Európskej únie.

Po jeho verdikte v roku 2011, že by Česko malo penziu dorovnávať aj občanom iných štátov Európskej únie, ktorí v Československu pracovali, ich vyrovnávať prestala.

Znovu túto otázku otvorili v Česku v roku 2012, keď tamojší Ústavný súd povedal, že zastavenie dorovnávania na základe verdiktu Súdneho dvora EÚ bola chyba. Podľa Ústavného súdu totiž Súdny dvor nezohľadnil špecifické pomery, ktoré vznikli rozdelením Československa.

Možnosť dorovnávania federálnych dôchodkov v Česku legislatívne upravili od decembra roku 2013.