Denník N

Aj keby sa v lingvistike na Noama Chomského v budúcnosti zabudlo, v matematike zostane jeho meno naveky

Noam Chomsky na snímke v roku 2011. Foto - Wikimedia/CC BY 2.0
Noam Chomsky na snímke v roku 2011. Foto – Wikimedia/CC BY 2.0

Noama Chomského môžeme smelo prirovnať ku Krištofovi Kolumbovi, ktorý sa síce do Ázie nedostal, zato však objavil Ameriku.

Autor je informatik, pôsobí na UK v Bratislave

Málokto si uvedomuje, že jeho reputácia nie je založená na neortodoxných politických názoroch, ale na nezmazateľnej stope, ktorú zanechal na poli vedy.

Reč je o Noamovi Chomskom, jednom z najznámejších lingvistov. Tento týždeň sa dožil 90 rokov.

Noam Chomsky sa zaoberal lingvistikou, teda výskumom jazyka – javom, ktorý je najhmatateľnejším rozdielom medzi človekom a zvieraťom.

Gramatika jazyka vyjadrená matematicky exaktným spôsobom

Možno si spomeniete na zdanlivý rozpor v školských učebniciach slovenčiny, ktorý znie „Výnimka potvrdzuje pravidlo“ a naznačuje, že s exaktnosťou opisu jazyka – t. j. gramatiky – je to dosť povážlivé. Chomsky bol prvý, kto sa snažil gramatiku jazyka vyjadriť matematicky exaktným spôsobom.

Pozoroval, že všetky jazyky majú určité spoločné mechanizmy, napríklad možnosť robiť vsuvky či skladať jednoduché vety do súvetí, pričom môže dôjsť k takzvanej rekurzii: začneme určitú vetu, prerušíme ju, vložíme do nej inú vetu a potom pôvodnú vetu dokončíme.

To priviedlo Chomského k radikálne inému prístupu k syntaktickej analýze vety. Tá spočívala v označení jednotlivých slov príslušnými vetnými členmi ako podmet, prísudok, predmet, prívlastok, príslovkové určenie… Výsledkom analýzy bol teda zoznam.

Za výsledkom syntaktickej analýzy Chomsky uvidel hlbšiu stromovú štruktúru. 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie