Denník N

Urobí blokáda Kerčského prielivu Putina opäť veľkým?

Ruský tanker blokuje dopravu pod Kerčským mostom. Ten spája Krym s ruskou pevninou. Foto - TASR/AP
Ruský tanker blokuje dopravu pod Kerčským mostom. Ten spája Krym s ruskou pevninou. Foto – TASR/AP

Sledovať, ako ruská loď naráža do ukrajinského plavidla, nie je dostatočnou náplasťou na nedostatky v ekonomike. 

Milióny ľudí po celom svete videli video, na ktorom loď ruskej pobrežnej stráže v Kerčskom prielive vráža do ukrajinského remorkéra. V niektorých Rusoch táto ukážka sily určite vzbudila pocit pýchy, čo prezidenta Putina nepochybne potešilo. Ale u mnohých iných ľudí tento záznam celkom isto vzbudil skôr pocity strachu z vyhliadky na plnohodnotnú vojnu proti Ukrajine. Väčšina ruských rodičov, podobne ako väčšina rodičov na celom svete, by radšej svoje osemnásťročné deti poslala študovať, a nie bojovať.

Pád preferencií

V kremeľskej propagande dlho dominoval naratív, že Rusko sa ocitlo pod paľbou, a Putin sa štylizoval do úlohy veliteľa pevnosti obkľúčenej nepriateľským Západom – vojensky, ekonomicky a dokonca aj v oblasti medzinárodného športu. Táto propaganda, ktorá sa začala šíriť už v roku 2012 po tom, čo sa Putin stal tretíkrát prezidentom, dosiahla svoj vrchol v roku 2014 po anexii Krymu.

Odvtedy nijako nezoslabla a Putin z dôvodu udržiavania popularity naďalej zostane pri osvedčenej stratégii a bude pokračovať v príbehu o obliehaní. Pred anexiou Krymu boli jeho preferencie rekordne nízke, po anexii stúpli na viac ako 80 percent.

Lenže od minulého leta Putinove preferencie opäť prudko spadli na októbrových a novembrových 66 percent. Okrem toho, že „urobí Rusko opäť veľkým“ v medzinárodnej aréne, sa od Putina čakalo, že zvýši aj životný štandard samotných Rusov. Namiesto toho však v Rusku už štyri roky padajú reálne mzdy a vláda ohlásila veľmi nepopulárnu dôchodkovú reformu, ktorá mala okrem iného zvýšiť vek odchodu do dôchodku.

Vyriešiť ruské ekonomické ťažkosti nebude ľahké. Ruská ekonomika je kvôli sankciám zavedeným Západom pre anexiu Krymu pod tvrdým tlakom. Dôležitejšie však je, že ruský model štátneho kapitalizmu viedol k oslabeniu súťaže a k menšej motivácii pre súkromné investície a podnikanie.

Oslavy minulosti

Putin nemá veľa iných možností, ako povzbudiť verejnú mienku vo svoj prospech, a tak sa ľahko mohol rozhodnúť, že je čas „pripomenúť“ Rusom, že na nich útočia. (Samozrejme, politicky z tohto konfliktu môže benefitovať aj ukrajinský prezident Petro Porošenko, ktorému by sa veľmi hodilo, aby jeho neutešené preferencie pred marcovými prezidentskými voľbami stúpli.)

Aby bolo jasné, nie je to Ukrajina, kto útočí na Rusko. Ukrajinské vojenské plavidlá sa správali plne v súlade s bilaterálnou dohodou z roku 2003, ktorá upravuje vstup do Kerčského prielivu a Azovského mora. Ale s tým, ako Putin rozširuje verziu, že lode vplávali do ruských vôd ilegálne, nehovoriac o eskalácii konfliktu so Západom, môže prezident dúfať, že vdýchne nový život obliehaciemu naratívu a tak opäť vzbudí ten typ primitívneho nacionalizmu, na ktorý sa tak dlho spoliehal.

Preto by nás nemalo prekvapiť, ak by sa uchýlil k novým

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie