Denník N

Kto si ako prvý všimne, že je tu opäť prvá svetová?

Pavol Országh Hviezdoslav. Foto - TASR
Pavol Országh Hviezdoslav. Foto – TASR

V lete 1914 sa básnici predháňali vo velebení vojny. Pavol Országh Hviezdoslav v rovnakom čase napísal zbierku o jej hrôzach.

Pozvali ma moderovať diskusiu k novovyjdenej knihe prekladov Krvavých sonetov do angličtiny od Johna Minahaneho. Je to prvý anglický preklad jedného z Hviezdoslavových vrcholných diel po desiatkach rokov.

Zlé jazyky by sa mohli smiať, že preklad sto rokov starého diela muža z Oravy teraz isto spôsobí zemetrasenie vo svetovej literatúre alebo že väčšina Slovákov by aj tak radšej ocenila preklad Hviezdoslava do slovenčiny.

No zo všetkých naoko vtipných point, ktoré sa ponúkajú, vždy keď pred rodákmi spomeniete Hviezdoslava, je jedna veľmi poučná aj pre dnešné časy – v rokoch 1914 – 1915, počas zúriacej prvej svetovej vojny, by si bez žartu Európa isto priala, keby Hviezdoslav písal v niektorom svetovom jazyku, lebo by bol v skutočnosti jeden z mála, u koho by sa mohli dočítať krutú pravdu o tom, aká je vojna ničivá a nezmyselná.

V návale všetkých tých vojnu odsudzujúcich dokumentárnych filmov, záberov na zákopy a štatistík o miliónoch mŕtvych nám to už príde šialené – ale v roku 1914 by ste v dobovej tlači a knihách naozaj márne hľadali tých, ktorí by boli proti vojne. Básnici sa išli pretrhnúť, aby čo najpatetickejšie oslavovali boj, národnú hrdosť a iné šialenosti, a noviny sa zase

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie