Denník N

Ľavica chce Úniu zachrániť veľkým zdanením bohatstva a luxusu

Skupina ľavicových intelektuálov sa ozvala, aby o osude Európy nerozhodli pravicoví populisti.

Veľké európske noviny ako Guardian, Le Monde, Der Spiegel, La Reppublica či Gazeta Wyborcza cez víkend zverejnili manifest, ktorý má podľa jeho autorov zachrániť Európu pred pravicovým populizmom. Pod plán sa podpísali desiatky ľavicových ekonómov, sociológov, historikov či bývalých politikov. Najznámejší z nich je francúzsky ekonóm Thomas Piketty, ktorý sa preslávil skúmaním príjmovej a majetkovej nerovnosti.

Čo má teda Európe pomôcť znížiť majetkovú nerovnosť, oslabiť krajnú pravicu a trestať vinníkov klimatickej zmeny?

Jednotná 37-percentná firemná daň (300 miliárd eur ročne k dobru), progresívna daň pre ľudí s príjmami nad 100-tisíc eur ročne (+200 miliárd), zdanenie bohatstva či uhlíková daň. Spolu je to 800 miliárd, ktoré by Európa každoročne vybrala na daniach navyše.

Na čo by sa mali takto získané peniaze minúť? Presnú polovicu by si štáty rozdelili pomerne podľa počtu obyvateľov. Každá krajina by svoju časť peňazí z tohto balíka minula podľa vlastného uváženia. V praxi by to bolo pre východnú Európu výhodnejšie ako pre bohatšiu časť Únie. Zvyšok by šiel na inovácie, zelené technológie či vyrovnanie sa s následkami migrácie.

Samozrejme, celé je to veľmi virtuálna realita. S návrhom prichádzajú ľudia so (zatiaľ) príliš malým vplyvom, aby ho presadili v jedinej krajine, nieto v celej Únii. Navyše sami pripúšťajú, že ich plán nemusí byť dokonalý a treba o ňom diskutovať.

Signatári priznávajú, že ich iniciatíva nie je úplne prvá, ale tvrdia, že ich predchodcom doteraz chýbala jasná vízia, ako by mala zmena vyzerať, a oni ju týmto ponúkajú.

Už teraz je jasné, že veľké spory by boli napríklad o jednotnú 37-percentnú sadzbu pre firmy. Slovensko by určite nesúhlasilo s tým, aby investori kľúčoví pre náš priemysel zrazu začali platiť takmer dvojnásobnú daň oproti súčasnosti. A vo Francúzsku práve vidíme, ako uhlíková daň (podľa plánu 80 miliárd ročne) reaguje na zrážku s realitou.

Keď sa prezident Macron rozhodol zdvihnúť cenu fosílnych palív, čo je de facto uhlíková daň, nasledovali násilné protesty, pri ktorých horeli autá a rozbíjali sa výklady obchodov. Zaujímavé pritom je, že medzi demonštrantmi proti zvyšovaniu cien sú vo veľkom počte zastúpení voliči le penovcov. A na Slovensku zvolal protest inšpirovaný týmto hnutím krajný pravičiar.

Na počin pikettyovcov sa v tomto kontexte dá nazerať buď ako na jeden z mnohých intelektuálskych pokusov o záchranu Únie, akých sa ešte dočkáme veľa, alebo ako na prejav niečoho hlbšieho.

Uplynulé roky diktuje témy aj náladu v Únii krajná pravica. Bolo otázkou času, kedy sa jej ľavičiari postavia na vážnejší odpor. Pikettyho partia môže byť signálom, že sa debata začína vyvažovať.

Teraz najčítanejšie