Denník N

Týždeň vo vede a v technike: vzducholoď na Venuši, žlté vesty na Facebooku a Uber na burze

Takto by mohli vyzerať vzducholode nad Venušou. Foto - NASA
Takto by mohli vyzerať vzducholode nad Venušou. Foto – NASA

Na Marse sa lietadlom či vrtuľníkom lietať nedá. Atmosféra ich neunesie. Ale na Venuši by to šlo. Najlepšie vzducholoďou. O novinkách z vedy a techniky píše redaktor českého Deníka N Petr Koubský.

Na Marse fúka vietor. A my si ho môžeme vypočuť vďaka sonde InSight, ktorá tam pristála pred dvomi týždňami. Je v tom malý podfuk, avšak podfuk geniálny. InSight nemá žiaden mikrofón, zato má veľmi citlivý senzor tlaku vzduchu a seizmometre. Tie merajú, ako vietor hýbe veľkými solárnymi panelmi. Keď to dáte dohromady so zmenami atmosférického tlaku a preženiete to počítačom, dostanete vietor. Kým si ho ľudia vypočujú na mieste a menej sprostredkovane, pár rokov to ešte potrvá.

Mars je jedným z troch vesmírnych objektov, odkiaľ zatiaľ máme skutočný zvukový záznam. Tým druhým je Saturnov mesiac Titan, kde v roku 2005 pristála sonda Huygens a asi pol druha hodiny vysielala dáta vrátane záznamu zo skutočného mikrofónu. Síce existuje množstvo ďalších „zvukov z vesmíru“, ale väčšinou išlo o upravený záznam elektromagnetických vĺn.

V slnečnej sústave je mnoho telies s atmosférou, ale pristáť sa zatiaľ podarilo iba na troch – tým tretím je Venuša – a dlhodobo prevádzkovať akékoľvek zariadenia sa darí len na Marse, kde sú podmienky najvľúdnejšie.

Päťdesiat kilometrov nad peklom

Na Venuši pristáli sovietske sondy celkovo desaťkrát, po prvý raz už v roku 1970, ale aj tá najúspešnejšia vysielala len dve hodiny, než sa odmlčala. Nijak zvlášť to neprekvapuje už len preto, že atmosférický tlak je na Venuši 92-krát vyšší než na Zemi (teda ako vo vode v hĺbke 920 metrov) a priemerná teplota je okolo 450 °C. Fotografií z povrchu Venuše máme len málo, určite však stoja za prezretie. A zvukový záznam si vypočujte tiež. Znie divokejšie ako ten z Marsu, čo môže a nemusí byť artefakt, teda dôsledok voľby použitého zariadenia a následného spracovania. Tie údery či výbuchy v pozadí sú totiž veľmi pôsobivé.

Od posledného pristátia v roku 1985 sa prieskum Venuše obmedzuje na prelety a umelé družice, z ktorých je jedna – japonská Akacuki – ešte stále funkčná. Po silno eliptickej dráhe obehne Venušu raz za 11 pozemských dní a na diaľku skúma vonkajšie vrstvy atmosféry.

Zatiaľ čo Elon Musk sa nevzdáva plánov na kolonizáciu Marsu, NASA uvažuje o niečom omnoho šialenejšom: o pobyte na

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie