Nukleárna Ukrajina: reaktory fungujú aj po životnosti, blízko je vojna

Deň po tom, ako odišla z návštevy z uzavretej Černobyľskej zóny, sa v tamojších lesoch rozhorel požiar.

„Ešte šťastie, že plamene nechytili vysoko kontaminovaný les známy ako Red forest,“ rozpráva Dana Mareková. „Stačí, aby v tom prípade zafúkal vietor na západ, a máme problém aj my za hranicami,“ hovorí a ilustruje tým, ako aj 29 rokov po najväčšej nukleárnej katastrofe je jadrová bezpečnosť na Ukrajine veľkou témou.

Dana Mareková je expertkou siete Bankwatch, ktorá sleduje, ako efektívne a na aké projekty sa míňajú verejné financie. Projekt, na ktorom práve pracuje, sa týka 15 jadrových reaktorov, do ktorých EBRD (Európska banka pre obnovu a rozvoj) naliala od roku 2006 stovky miliónov eur a teraz spolu s Euratomom posiela ďalšie stámilióny na takzvaný „security upgrade“, aby mohli ešte fungovať ďalej.

Väčšine z nich buď už končí, alebo čoskoro skončí životnosť a ukrajinská vláda by im ju najradšej automaticky predĺžila s pomocou peňazí od EBRD, ktorej akcionárom je aj Slovensko.

„Nemyslíme si, že je to dobrý nápad,“ hovorí Mareková po ceste na Ukrajine. Okrem iného tam navštívila najväčšiu Európsku jadrovú elektráreň v Záporoží, a hneď vymenúva prvý z troch dôvodov – medzinárodné právo.

Pravidlá sa majú dodržiavať

To podľa nej vláda v Kyjeve porušuje tým, že neinformuje svojich susedov a licencie na ďalšiu prevádzku reaktorov udeľuje bez posúdenia ich vplyvov na susedné krajiny. Prevádzka už 3 reaktorov bola takto predĺžená v rokoch 2010 a 2013. Nehovoriac o tom, že proces obnovenia licencií bol podľa environmentálnych expertov sfušovaný a plný nedostatkov.

Vzhľadom na možné riziká, ktoré vyplývajú z prevádzky jadrových elektrární, by to mala byť pre ukrajinských úradníkov povinnosť. Tá im vyplýva z takzvaného Dohovoru ESPOO (podľa fínskeho mesta, kde bol uzavretý v roku 1991). Právne záväzný dokument OSN rieši vplyvy na životné prostredie, ktoré presahujú štátne hranice a dávajú tak krajinám príležitosť vstupovať do dôležitých rozhodovaní aj mimo ich územia.

“To sa však nestalo,” hovorí Mareková. Slovensko by malo predĺžovanie reaktorov zaujímať nielen z obáv o vlastnú bezpečnosť ale aj skutočnosť, že sa tento riskantný financuje aj z našich daní, nakoľko sme tiež jedným z akcionárov EBRD-u. “A podľa jej pravidiel, nesmie podporovať projekty, ktoré nie sú v súlade s medzinárodným právom,” dodáva.

Ako na kritiku reagovali Ukrajinci?

„Stretli sme sa s predstaviteľmi všetkých inštitúcií, ktoré vo veci majú konať – od jadrového regulátora, ktorý udeľuje licenciu, cez rôzne ministerstvá až po prevádzkovateľa a ukrajinské zastúpenie EU. Vysokopostavené mladé odborníčky z ministerstva životného prostredia s výbornou angličtinou nám povedali, my sme tu dva mesiace, o probléme vieme, len nevieme ešte zaujať stanovisko.”

Politická situácia na Ukrajine je od minuloročnej revolúcie nestabilná. Rozhodnutie o predĺžení života elektrární Rivne 1 a Rivne 2 o 20 rokov zdedili ešte od predchádzajúcej Janukovyčovej vlády. O elektrárni Južná Ukrajina teraz rozhoduje vláda Arsenija Jaceňuka. Možno nevydrží ani do riadnych volieb, rozhoduje však o bezpečnosti, a to nielen Ukrajiny, na najbližšie desaťročia.

Černobyľský reaktor vydržal tri roky

Až 12 z 15 jadrových reaktorov na Ukrajine vyprší životnosť do roku 2020. Tri reaktory na Ukrajine už fungujú po svojej lehote životnosti, ďalších deväť to čaká do piatich rokov.

Vláda v Kyjeve ešte v roku 2004 urobila kroky, aby predĺžila ich životnosť na ďalších 10 –15 rokov, ďalšie sa predlžujú až o 30 rokov. A to s pomocou takzvaného „bezpečnostného upgradu“.

Ide o sedemročný program financovaný EBRD, ktorý podľa ukrajinskej expertnej mimovládky Národné ekologické centrum Ukrajiny (NECU) má pripraviť všetkých 15 reaktorov na to, aby spĺňali medzinárodné bezpečnostné štandardy. Zároveň umožniť ich predĺženie životnosti.

„Hovoríme o starých sovietskych reaktoroch, opotrebovanie neoklameš, s pribúdajúcim vekom reaktorov, nehovoriac, že už po vypršaní lehoty ich životnosti, prípadov nehôd a rizík pribúda,“ argumentuje Mareková. Rovnaký záver má vo svojej analýze aj ukrajinská mimovládka Národné centrum pre ekológiu, s ktorou spolupracujú.

Ich expertka Iryna Holovko nedávno pripomenula, že v roku 1983 spustili v Sovietskom zväze dva reaktory.

Jeden z nich, jednotka číslo 4 vybuchla v Černobyli len o tri roky neskôr a následky kontaminácie cítia nielen Ukrajinci, ale aj obyvatelia blízkeho Bieloruska dodnes.  Tisíckami nových prípadov zhubných ochorení.

V Černobyľskej zóne počas návštevy tímu Bankwatch im popri autách pobehovali líšky. Divej zveri sa v zóne darí. Stačilo však zísť z cesty a bežné hodnoty radioaktivity tam zrazu boli prekročené stonásobne.

Mimochodom, ten druhý z tých dvoch reaktorov (v elektrárni Južná Ukrajina 2), bol minulý týždeň dočasne odstavený aj pod tlakom mimovládiek. Licencia na jeho prevádzku uplynula 12.mája a prevádzkovateľ nesplnil všetky bezpečnostné opatrenia. „Všetko nasvedčuje tomu, že by mal ísť do dôchodku,“ napísala Holovko pre Project Syndicate.

Slovenský energetický expert Karel Hirman však oponuje, že všetko na Ukrajine prebieha pod dohľadom expertov Medzinárodnej organizácie pre atómovú energiu (MAAE).

„Predlžovanie životnosti robí Ukrajina v štandardnom režime pod dohľadom expertov MAAE so sídlom vo Viedni. To je rozhodujúcou garanciou bezpečnosti ich prevádzky aj pre susedné krajiny,“ hovorí Hirman .

Nebezpečný odpad a vedľa vojna

Životnosť a problémy s medzinárodným právom nie sú jediným problémom. Tým je aj odpad a pomerne blízka vojna na Donbase.

Z elektrárne Zaporožie, ktorú si Mareková s kolegami z Bankwatch išli pozrieť tiež, je to na frontovú líniu necelých dvesto kilometrov.

„Rybári si pochvaľovali, že vďaka elektrárni sa im zohrialo jazero,“ smeje sa slovenská odborníčka. „Tu však hovoríme o neviditeľnom nebezpečenstve. Keď jedného dňa náhle vysťahovali 50-tisíc ľudí z jadrového mestečka Pripjať pri Černobyli, nikde nebolo vidno radiáciu, nemá zápach ani ju nie je vidno,” hovorí.

Britský denník Guardian upozornil na rizikové otvorené úložisko jadrového odpadu tamojšej jadrovej elektrárne. „Vojna je za rohom a je šokujúce, že vyhorené jadrové palivo v kontajneroch leží pod holým nebom, za nejakou kovovou bránou a nejakými strážnikmi,“ citovali noviny Patriziu Lorenzovú z organizácie Priatelia Zeme. „Nič také som ešte nevidela,“ dodáva a hovorí o tom, že aj v pokojnom Nemecku musí byť nebezpečný odpad z jadra chránený aj pred prípadným teroristickým útokom.

Hovoríme pritom o meste, kde žije takmer osemstotisíc ľudí.

Vojna je zatiaľ relatívne ďaleko, stačí však, aby sa proruskí separatisti za asistencie ruskej armády rozhodli preraziť líniu za ukrajinským prístavom Mariupolom a riziko druhého Černobyľa už nie je len hypotetické. Stačí si spomenúť na minuloročné zostrelenie malajzijského boeingu raketovým systémom Buk z územia ovládaného proruskými rebelmi.

„Bezpečnosť Zaporožia je teraz na stupni vysokej ostražitosti. Zvýšila sa ochrana leteckými silami aj výcvik. Úradníci tvrdia, že ak by sa boje dostali k elektrárni, majú plány na jej uzavretie a obsadenie vojakmi,“ píše Guardian o kritickom scenári, keby sa nie celkom fungujúce prímerie z Minska prevalilo do ešte väčšieho konfliktu, ktorý na východe Ukrajiny stál životy už sedemtisíc ľudí.

Závislosť od Ruska

Tretí problém ukrajinských atómok tiež nepriamo súvisí s konfrontáciou s Ruskom, ktorej Kyjev čelí od minuloročnej anexie Krymu.

„Všetci sa nás pýtajú, či chceme Ukrajine zle v čase, keď čelí vojne. Ale my jej chceme práve pomôcť. Predlžovanie životnosti elektrární len predlžuje energetickú závislosť krajiny od Ruska – atómky sú sovietskeho typu, know-how je Ruský, čiže z ich pokračujúcej prevádzky by mali úžitok firmy napojené na Rusko a palivo by dodávalo a vyvážalo späť znovu len Rusko,“ hovorí Mareková.

Až 60 percent elektrickej energie na Ukrajine vyprodukuje spomínaných 15 reaktorov v štyroch jadrových elektrárňach. Zmeniť tento pomer v prospech menej rizikových obnoviteľných zdrojov v čase vojny však bude ťažké. Aspoň podľa signálov, ktoré vysiela Kyjev.

„Nukleárna energia je jedinou možnosťou, ako nahradiť elektrinu, ktorú nemôžeme vyrábať uhlím či plynom. Po vojne s Ruskom sme pochopili, že všetky ostatné stratégie v energetickej sfére budú nemožné,“ cituje Guardian nemenovaný zdroj z vlády. Tie tiež hovoria, že monopol na jadrové palivo by časom mohli zmeniť dodávatelia z Francúzsku a Spojených štátov.

Expertka z Bankwatch Mareková si napriek tomu myslí, že debata o jadrových elektrárňach sa musí otvoriť. Nielen z rešpektu k medzinárodnému právu, efektívnemu financovaniu pomoci Ukrajine v kríze, ale najmä bezpečnosti.

„Na začiatok by nám stačilo, keby Ukrajina začala dodržiavať medzinárodné právo a Slovensko sa zapojilo do sledovania ukrajinských reaktorov a ich vplyvov na naše životné prostredie,“ dodáva Mareková. V otvorenom liste na to už vyzvala v spolupráci s organizáciami Človek v ohrození, Greenpeace, VIA IURIS a Zelenou koalíciou slovenského ministra životného prostredia.

Ten tento týždeň odpovedal, že Ukrajine už poslali nótu, aby im poskytla bližšie informácie v súvislosti s dohovorom Espoo a zároveň naše ministerstvo vyjadrilo v mene slovenských občanov záujem sa zapojiť do posudzovania vplyvov ukrajinských jadroviek.

Energetický expert Hirman oponuje, že to nie je také dramatické ako vykresľujú ekoaktivisti.

„Predlžujú životnosť reaktorom VVER 1000 MW, ktoré sú modernejšie a novšie ako máme na Slovensku. Reaktory tohto typu sú v prevádzke v Česku alebo Fínsku. Kde tiež dochádza k predlžovaniu ich životnosti čo je štandardný a bezpečný postup. Ukrajinci robia to iste, čo iní prevádzkovatelia jadrových elektrární na svete vrátane Slovenska,“ dodáva Hirman.

Viac o projekte Zombie reaktory Bankwatch a viacerých slovenských mimovládok si môžete prečítať tu.