Denník N

Hovorili, že je nemravná a emancipácia je proti prírode. Gregorová považovala háčkovanie za mrhanie času

Prvá slovenská feministka Hana Gregorová zomrela pred 60 rokmi. Zakázali jej študovať, napriek tomu napísala množstvo poviedok a rozprávok. Venovala sa aj aktivitám proti zaostalosti slovenských žien.

„Fuj, baba, femina!“ tak nadávali začiatkom 20. storočia Hane Gregorovej, ktorá od ranej mladosti do konca svojho života otvárala témy, čo dodnes vyvolávajú ostré reakcie.

Spisovateľka Gregorová sa najviac preslávila, keď začala písať pre prvý ženský časopis Dennica články o potrebe vzdelávať dievčatá a zapájať ich do národného obrodenia. Medzi jej najtvrdších kritikov patril aj Svetozár Hurban Vajanský a celá postštúrovská generácia.

Emancipácia je proti prírode

Prvé emancipačné hnutie slovenského národa viedli štúrovci, ktorí medzi seba ženy nebrali. V tejto tradícii chcela pokračovať aj nasledujúca generácia národných buditeľov.

Gregorovej vytýkali bohémstvo a nemravnosť. Hovorili jej, že emancipácia je proti prírode, lebo ženu odrádza od jej základnej úlohy – starať sa o rodinu.

Snahy slovenskej inteligencie sa naplnili po prvej svetovej vojne, keď v roku 1918 vznikla samostatná Československá republika. Najvyšším zastupiteľským orgánom Slovenska bola Slovenská národná rada so sídlom v Turčianskom Svätom Martine. Už vtedy sa objavil prvý kritický hlas o tom, že v novom štáte chýba ženské zastúpenie.

Spisovateľka Ľudmila Podjavorinská, ktorá bola Gregorovej veľkým vzorom, poslala predsedníctvu Slovenskej národnej rady list.

„Feministický prúd, stavajúci ženu proti mužovi, nezasiahol do duše Slovenky. Lebo nad všetky ciele najsvätejší bol nám záujem národného existovania. Za ním šli sme s mužom ruka v ruke. Dnes v slávne ráno československej slobody, hotové k ďalším obetiam, túžime postaviť sa k boku za národ pracujúceho muža. Vodcovia, bratia naši! K zápalistému Vášmu nadšeniu i dnes verne vinie sa naše citné porozumenie. K Vašej spôsobnosti žiadostivo druží sa naša ochota tiež môcť pridať ruky k svätému dielu. Československý štát, sťa útvar demokratický, nepochybne dá i žene tie občianske i politické práva, čo i mužovi. My ale chceme byť už pri zakladaní uholného kameňa československého štátu. Prosíme Vás, dovoľte nám zasadnúť medzi Vás, byť členmi Národnej rady!“

Politici Podjavorinskej žiadosť odmietli. V diele Slovenka pri krbe a knihe Gregorová za tento krok ostro kritizuje vtedajšiu slovenskú politickú elitu. „Je temer nepochopiteľné, ako mohla Národná rada v Turčianskom Svätom Martine odvrhnúť tento hrdý, povedomý hlas. Stávalo sa to slovenskej žene často, ale že práve v dni prevratu, dni svetla, života tak bohatého — to niesli sme veľmi ťažko.“

Slovenky, ktoré odhodlane podporovali svojich mužov v boji za nezávislosť a slobodu, tak ostávali naďalej bokom.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie