Denník N

Fico mení názory na NKÚ, v Smere to nevidia

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Premiérove názory na to, kto je vlastne opozičný kandidát, sa menia. Najprv chcel dohodu opozície, teraz mu stačí jeden poslanec. Smer už voľbu viackrát zablokoval.

„Všetci traja (kandidáti na predsedu NKÚ) sú čisto opoziční, o tom vôbec netreba pochybovať,“ hovoril tento týždeň premiér Robert Fico o Marošovi Žilinkovi, Henriete Crkoňovej a Karolovi Mitríkovi. Žilinku navrhlo 60 opozičných poslancov, Crkoňovú dvaja, z ktorých jeden medzitým bez stopy zmizol, a s Mitríkom prišiel len Pavol Frešo.

„Rešpektujeme právo opozície navrhovať, ale nejde to bez hlasov Smeru. Konečná zodpovednosť je teda na strane väčšiny a my ju berieme na seba,“ vraví teraz Fico. Voľba je tajná a podľa neho by vraj nebolo správne, aby teraz hovorili čokoľvek bližšie. „Poslanci budú hlasovať podľa svojho vedomia, svedomia a presvedčenia. Verím, že sa zhodnú.“ Víťazstvo Žilinku, ktorý má podporu takmer celej opozície, je podľa informácií Denníka N len málo pravdepodobné.

Najskôr všetci, potom aká-taká zhoda

Čo však hovoril Fico o „opozičných“ kandidátoch pred niekoľkými týždňami či mesiacmi?

Začnime politickým manévrom z decembra 2012. Už vtedy mohol parlament zvoliť nového šéfa NKÚ, ktorý by vládu kontroloval takmer počas celého jej funkčného obdobia. Smer však žiadal pre opozičného kandidáta všetky hlasy opozície. Po neúspešnej tajnej voľbe tvrdil, že nominantovi SaS Vladimírovi Klimešovi poskytol desať hlasov. Klimeš získal 59 hlasov.

Po tejto voľbe postupne premiér z nároku na všetky hlasy opozície verejne poľavoval, no šéfa NKÚ aj tak nezvolili.

„(Pokiaľ bude v opozícii) aká-taká zhoda, tak uzatvoríme tento proces. A ja predpokladám, že je to na dobrej ceste, sme krátko pred voľbami. My rešpektujeme, že to patrí opozícii,“ povedal premiér 2. mája tohoto roku v RTVS.

Nielen jedna strana

To však nie je jediná Ficova definícia toho, čo je a čo nie je opozičný kandidát. „Opakovane budeme zdôrazňovať, že táto pozícia patrí opozícii, ale opozícia nebola schopná doteraz predložiť spoločného kandidáta. Pokiaľ takéhoto spoločného kandidáta predloží, budeme voliť v parlamente. Ale to je vec parlamentu, to nie je vec vlády,“ vravel ešte 22. októbra 2014 po rokovaní výboru v parlamente.

„Budeme považovať za opozičného kandidáta, ktorého navrhne iba jedna opozičná strana, lebo sa nevie dohodnúť s inými politickými stranami? Skôr by sme privítali také väčšie úsilie na strane opozície, aby si sadli a povedali – toto je náš kandidát a poďme s týmto kandidátom, a potom bude zvolený,“ vysvetľoval.

Ani siedmi nestačia

Krátko pred tým ešte aj počítal. „My uznávame právo opozície na toto miesto. Ale to potom znamená, že opozícia musí prísť s nejakým návrhom, nemôže to byť tak, že opozícia príde s nejakým návrhom, za ktorý zahlasuje sedem ľudí,“ tvrdil 6. septembra 2014. „Potrebujeme vidieť aspoň akú-takú dohodu v rámci opozície, ale oni sa nevedia dohodnúť ani na tom, či svieti slnko alebo prší.“

Za Marošom Žilinkom je teraz 60 poslancov a Smeru to nestačí. Viacerí politici vládnej strany ho spochybňujú za to, že bol štátnym tajomníkom, keď bol ministrom vnútra Daniel Lipšic. Verejne ho odmietol napríklad poslanec Smeru Anton Martvoň. O ďalších dvoch kandidátoch, Karolovi Mitríkovi a Henriete Crkoňovej, sa politici Smeru vyjadrujú opatrne.

V Smere si však nemyslia, že by Fico a strana menili názory. „Smer na to nemení názory. Podľa mňa je pravda, že všetci traja kandidáti sú kandidáti opozičných poslancov,“ hovorí poslanec Smeru Jaroslav Baška. Tvrdí, že „sa to už s voľbou predsedu NKÚ veľmi naťahovalo a už nejaká tá voľba toho opozičného kandidáta musí byť“. Na otázku, či je rozdiel v tom, či má podporu jedného alebo 60 opozičných poslancov, zopakoval: „Navrhli ich opoziční poslanci.“

„Budem voliť podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, ja vám poviem iba toľko,“ vraví k tomu, kto je opozičný a kto menej, poslankyňa Smeru Viera Tomanová. Jej stranícky kolega Otto Brixi hovorí, že si veľmi nevšimol, čo hovorí na opozičnosť kandidátov premiér. „Venujem sa tomu, kto je reálne predložený a kto má aké kvalifikačné predpoklady na túto pozíciu, a podľa toho sa budem rozhodovať.“ Nebude vraj „vstupovať do svedomia iných a vonkoncom nie premiéra tejto krajiny“.

Trojica posledných kandidátov by mohla byť aj posledná. Smer už odmietol podporiť kandidátov SaS Kamila Krnáča aj Vladimíra Klimeša. KDH prišlo s menom Maroša Žilinku už druhýkrát, oficiálne ho však hnutie navrhlo až teraz. Minulý rok sa hovorilo, že kresťanskí demokrati navrhnú Pavla Hrušovského. Po nesúhlasnom stanovisku Smeru s ním však neprišli.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Voľba šéfa NKÚ

Slovensko

Teraz najčítanejšie