Denník N

Štefan Harabin nechce byť prezidentom. Chce byť monarchom

Kniha Súdnosť od Štefana Harabina. Foto N – Tomáš Benedikovič
Kniha Súdnosť od Štefana Harabina. Foto N – Tomáš Benedikovič

Posledný rozhovor so Štefanom Harabinom, ako aj jeho autobiografická kniha dovoľujú pohľad dovnútra osobnosti, ktorej cieľom nie je nič iné, len inštitucionalizovaná absolútna moc.

Autor je postgraduálnym študentom antropológie a rozvoja na London School of Economics

Jedným z najdôležitejších textov v politickej antropológii je článok amerického antropológa Marshalla Sahlinsa z roku 1963, v ktorom opisuje rozdielnosť vodcovských systémov medzi spoločenstvami v Melanézii a Polynézii. Vďaka mnohým faktorom, vrátane geografie, medzi týmito dvoma oblasťami vznikol veľký rozdiel vo formách politickej organizácie.

Kým v Melanézii prevládajú malé sociálnopolitické jednotky, založené prevažne na príbuzenstve a recipročných výmenách darov, v Polynézii sú politické systémy omnoho komplexnejšie a bývajú založené na redistribúcii. Sahlins nazval vodcov v týchto dvoch systémoch „veľkí muži“ (big men) v Melanézii a „náčelníci“ (chiefs) v Polynézii.

I keď sú tieto rozdelenia iba ideálne typy, a teda prevažne analytické kategórie, pomáhajú nám porozumieť politickej organizácii aj mimo južného Pacifiku. Kým na Slovensku sa bežne hovorí o líderských osobnostiach udržiavajúcich moc dlhodobo na základe vlastnej charizmy a dominancie, či už to je Fico, alebo Mečiar, ako o „silných vodcoch“, reálne vykazujú skôr znaky náčelníkov než veľkých mužov.

Paradoxne, najbližšie mal k „veľkému mužovi“

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Prezidentské voľby 2019

Štefan Harabin

Komentáre

Teraz najčítanejšie