Denník N

Veď vy sem vôbec nepatríte, vraveli nám v Ilave, spomína aktivistka Greenpeace

Barbora Adamková. Foto - archív BA
Barbora Adamková. Foto – archív BA

Barbora Adamková študuje environmentálne štúdiá na Masarykovej univerzite v Brne a bola medzi zadržanými aktivistami Greenpeace po proteste proti ťažbe uhlia v Novákoch.

Budím sa na to, že mi niekto opatrne položil ruku na rameno. „Už je pol šiestej, musíš vstať,“ vraví potichu Klaudia. Otváram oči do reality ilavskej cely. Umelé svetlo už žiari, Klaudia je prezlečená z pyžama a upravuje si deku na posteli. My sme tu noví, ona sa tu vyzná.

Na váľanie sa ani na fňukanie nie je čas, musíme sa prezliecť do denného odevu a upratať si postele, čo si vyžaduje špeciálny systém. Klaudia ma koriguje a ja všetko simultánne prekladám Rose a Hanne, dvom fínskym aktivistkám, s ktorými som v cele.

Bufetka, teda malé okienko v dverách, sa otvára a niečie ruky nám podávajú raňajky. V štyroch pohároch na stole je už nasypaná káva. „Horúcu vodu dostaneme až neskôr, ja si kávu zalievam čajom,“ objasňuje nám ďalšie zásady väzenského fungovania Klaudia. Nenamietam.

Väzenské svetlo

Pár štvorcových metrov, dve obité poschodové postele a mreže z oboch strán okien mi nedávajú priestor na prehnané očakávania. Na raňajky máme štvrť chleba, klobásu a horčicu. V bezmäsitej verzii je dnes ovsená kaša. Ak by som chcela vegetariánsku stravu, musela by som o ňu požiadať a zmena by trvala niekoľko dní.

Klaudia nám vysvetľuje, čo sa bude diať počas dňa. Je našou sprievodkyňou väzenským životom, ktorý má veľmi veľa pravidiel. Delí sa s nami o jedlo, kávu, krížovky a rady. Na oplátku jej nemáme čo dať, osobné veci zo skladu si najprv musíme vyžiadať. Jedlo z našich batohov nám tiež dajú až nasledujúci deň, keď prejde

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Protest Greenpeace

Teraz najčítanejšie