Denník N

Ako sa dá deklarovať nehanebnosť

Alojz Lorenc pred Vojenským súdom v roku 2002, v tom čase už ôsmy rok podnikal so súčasným vedúcim služobného úradu na ministerstve obrany. Foto – TASR
Alojz Lorenc pred Vojenským súdom v roku 2002, v tom čase už ôsmy rok podnikal so súčasným vedúcim služobného úradu na ministerstve obrany. Foto – TASR

V parlamente vďaka koaličným poslancom neprešiel pokus zdaniť eštebákom výsluhy a jednorazovo vyplatiť ich obete.

Autor pracuje v Living Memory

V týchto dňoch oslavuje sedemdesiatku Všeobecná deklarácia ľudských práv. I u nás na Slovensku si ju pripomíname. Retrotýždeň môže byť nielen v obchodoch, ale aj v Národnej rade a na súdoch. Najskôr zavrieme dákych zelených aktivistov, pretože jednoducho sa nám chce a môžeme a hlavne – čo by človek neurobil pre kamaráta. O tom už na hornej Nitre niečo vedia. Aktivisti kontra alobalisti.

Ale to už je len následok výkladu práva takého pozitívneho, až sa oddelí od pojmu spravodlivosť. Však tak nás to učil na právnickej súdruh Colotka, odmenený za prínos k právu jej súčasným dekanom. Tým dekanom, čo ľúbi GDPR, keď treba tajiť rigoróznu prácu nejakého vysokopostaveného plagiátora.

A ten plagiátor odpisuje nielen práce, ale rád by aj minulosť. Napríklad by rád (iste nielen on, ale aj predseda najväčšej koaličnej partaje), aby znovu tak vládli Slovensku, ako vládol súdruh Colotka Slovensku. „Ty krava jalová, radšej si mala mať päť detí ako bozkávať pánbožkovi prdel,“ smiali sa a vykrikovali junáci z eštébé, keď bili starú rehoľnú sestru Alžbetu po genitáliách.

Alebo: „Nech sa to už skončí, nech ma zavrú, alebo zabijú, už nevládzem“, hovorí

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie