Volajú ich boat people, sú ich tisíce, zostali opustení na mori a nikto ich nechce

Hovoria im boat people, pretože vyplávali na preplnených lodiach smerom k iným, bezpečnejším štátom. Tie ich však nechcú prijať, ostali beznádejne na mori. Zvýšený počet migrantov sa netýka len Európy a Stredozemného mora. Bengálsky záliv Indického oceánu sa každý deň pokúša zdolať tisíce utečencov v nebezpečných, plných plavidlách.

Malajzia doteraz migrantov do krajiny púšťala. Aj v pondelok sa na jej brehu vylodilo asi tisíc utečencov, ktorých do nestabilných lodí posadili pašeráci z Mjanmarska alebo Bangladéšu. Po vylodení síce nemali dostatočné práva, len ťažko sa mohli legálne zamestnať a často im chýbalo základné zdravotné vybavenie či možnosť vzdelania.

V pondelok sa pri hotelovej pláži na ostrove Langkawi vylodilo 1051 ľudí, deň predtým na indonézskej Sumatre asi o polovicu menej. V skupine, ktorá dosiahla turistickú pláž, bolo podľa New York Times  52 detí a 101 žien.

Manažér hotela, pri ktorom utečenci vystúpili na súš, Peter Athan povedal, že okolité hotely začali okamžite posielať jedlo a vodu pre migrantov.

Vo štvrtok sa však asi  6-tisíc rohingských moslimov a Bangladéšanov ocitlo na mori bez možnosti vystúpiť na súš. Malajzijské úrady prekvapivo nepustili do krajiny dve lode s 800 ľuďmi na palube, pretože si „už viac nemôžu dovoliť byť milí“.

Je to fér?

Napriek nátlaku UNHCR, ľudskoprávnych organizácií a aktivistov ani Thajsko či Indonézia ľuďom v ohrození života nepomohli. Thajsko držalo loď preplnenú utečencami v prístave.

„Ak ich všetkých prijmeme, ktokoľvek kto bude chcieť prísť, môže to slobodne urobiť. Pýtam sa, či Thajsko bude schopné sa o všetkých postarať. Odkiaľ sa budú čerpať peniaze?“ vyjadril sa thajský premiér Prayuth Chan-ocha.

„Nikto ich nechce. Všetci chcú len tranzitnú krajinu, ktorá má prebrať zodpovednosť. Je to fér?“

Malajzia už prijala asi 150 000 utečencov, vo štvrtok sa rozhodla ďalších 800 poslať späť na more. Ľudia väčšinou utekajú z Mjanmarska, kde moslimské etnikum utláča budhistická väčšina. Čoraz viac utečencov však pochádza z Bangladéšu, odkiaľ ľudí ženie chudoba.

Indonesia sends away 400 boat people to unknown destination pic.twitter.com/y5LJsLNGqp

— AFP News Agency (@AFP) May 12, 2015

Vážna humanitárna kríza

„Je to veľmi vážna humanitárna kríza, ktorá potrebuje okamžitú odpoveď,“ povedal výkonný riaditeľ neziskovej ľudskoprávnej organizácie Fortify Rights. „Ide tu o životy.“

Ľudia sú na lodiach v beznádejnej situácii, majú málo jedla a čistej vody, hrozí im nebezpečenstvo. V domovských prístavoch ich na lode vysielajú pašeráci, ktorí ich potom v strede cesty opustia. Vrátiť sa nemôžu a prijať ich nechce nikto. Na lodiach sú nielen muži, ale aj rodiny s deťmi.

Malajzijský minister vnútra Wan Junaidi Jafaar sa napriek tomu pýta, čo od nich čakáme. „Boli sme veľmi milí k ľuďom, ktorí naše hranice prekročili. Správali sme sa k nim humánne, ale nemôžu takto húfne prichádzať na naše pobrežia.“

Situácia v bengálskom zálive sa podľa Guardian vyhrotila po tom, čo úrady povedali, že odklonia všetky ďalšie lode. Pokiaľ sa nebudú potápať. Aj thajský premiér povedal, že na pomoc ďalším utečencom nie sú zdroje.

Jedlo a palivo im dajú

Za posledné tri roky sa do krajín juhovýchodnej Ázie vysťahovalo vyše 100-tisíc Rohingov, ktorí za prepravu pašerákom platia obrovské sumy. Tentokrát nechali pašeráci napospas osudu 6 – tisíc ľudí, keď sa v strede plánovanej trasy otočili.

Wan Junaidi povedal, že malajzijské úrady videli loď s približne 500 cestujúcimi v stredu blízko severného pobrežia Penang. Ľuďom dodali potraviny a potom ich poslali z územia preč. Ďalšiu loď s približne 300 migrantmi otočili vo štvrtok v noci, pre denník Guardian to potvrdili malajzijské úrady. Povedali tiež, že videli lode aj medzi Thajskom a Malajziou.

„Nie je v našich možnostiach, aby sme ich do krajiny pustili,“ povedal Chayut Navespootikorn, dôstojník námorníctva pre Guardian „Ak potrebujú palivo alebo jedlo, aby mohli pokračovať (do tretej krajiny), môžeme im s tým pomôcť.“

Minister vnútra Malajzie povedal tiež, že tieto prísne opatrenia zaviedli preto, aby sa smerom k ľuďom, ktorí húfne utekajú z chudobných alebo perzekuovaných domovov, vyslala jasná správa.

Politika Malajzie sa výrazne zmenila. Keďže väčšina jej obyvateľov je islamského vierovyznania, dlho ticho tolerovali príchod rohingského etnika. Napriek tomu, že Malajzia nie je signatárom medzinárodných dohôd o utečencoch, hostí viac ako 150 000 migrantov a ľudí žiadajúcich o azyl. Väčšina z nich je z Mjanmarska a podľa údajov OSN je medzi nimi 45 – tisíc Rohingov.