Denník N

Britský vietor do plachiet slovenského predsedníctva EÚ

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Je pravdepodobné, že britský prístup k Únii bude konštruktívny a bude prinášať impulzy na serióznu debatu o usporiadaní Únie

Výsledky volieb vo Veľkej Británii prekvapili mnohých. Okrem toho, že ukázali zbytočnosť prílišného spoliehania sa na prieskumy verejnej mienky a na mediálnych politických komentátorov, priniesli aj jasný mandát pre obnovenú britskú snahu o prerokovanie postavenia Británie v Európskej únii. Nie je to však len šanca pre Britániu na nové definovanie vlastnej pozície voči EÚ, ale aj pre Úniu a jej členské štáty na nové nastavenie úniového usporiadania.

Pre Slovensko, ktoré sa pripravuje prevziať predsedníctvo v Únii v druhej polovici roku 2016, je to rozhodne šanca zvážiť, aké priority vlastne bude presadzovať.

Diferencovaná integrácia

Tradičný model európskej integrácie tvorila predstava, že Únia postupne prepája členské štáty v čoraz užšej spolupráci a dochádza tu k zjednocovaniu politických, ekonomických, kultúrnych a spoločenských štruktúr. Teda bola to viac-menej federalistická predstava zjednotenej Európy otcov zakladateľov ako Jean Monnet, Robert Schuman či Konrad Adenauer.

Dnešné politické usporiadanie EÚ však nie len vyzerá ináč, ale aj sa ináč vyvíja. Máme tu štáty ako Slovensko, ktoré sa rozhodli stať súčasťou Únie, prijať spoločnú menu euro a stať sa napríklad súčasťou Schengenského priestoru umožňujúceho voľný pohyb cez hranice bez pasových kontrol.

Máme tu štáty ako Veľká Británia, ktoré sú súčasťou Únie, ale nie sú súčasťou Schengenského priestoru ani eurozóny. Ďalej sú tu štáty ako Dánsko, ktoré sú súčasťou Schengenu, ale nie sú súčasťou eurozóny a okrem toho majú vyrokované výnimky z niektorých oblastí spolupráce – v tomto prípade zo Spoločnej obrannej politiky Únie. No a nakoniec tu máme štáty ako Nórsko, ktoré nie je súčasťou Únie, ale je súčasťou jej spoločného trhu a Schengenu a má vyrokovaný špeciálny prístup do spolupráce v oblasti Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Únie. EÚ je dnes diferencovaná a treba vnímať reálnosť alternatívy, že takáto diferencovaná integrácia nadobudne určitú stálosť.

Použijúc Havlovu terminológiu, EÚ dnes funguje ako súštátie, ktoré umožňuje členským štátom zúčastňovať sa na spolupráci spôsobom, ktorý ich spoločnostiam vyhovuje. Práve v tejto flexibilnosti a schopnosti ukotvovať v sebe krajiny s dosť odlišnými ekonomickými a politickými tradíciami a kapacitami je sila a atraktívnosť integračného projektu. Otázkou je, či je možné túto flexibilnosť a otvorenosť ako kľúčové atribúty európskej príťažlivosti zachovať v čase, keď silnejú tlaky zvonku i zvnútra na delenie, znefunkčnenie a rozpad európskej spolupráce.

Britské iniciatívy pre Úniu

Británia je po posledných voľbách jasne nasmerovaná k referendu o zotrvaní v Únii. Možnosť odchodu tejto kľúčovej veľmoci z Únie je reálna. Mohlo by sa na prvý pohľad zdať, že výsledok volieb oslabuje EÚ, keďže zvíťazili konzervatívci, ktorí sú tradične skeptickí k užšej úniovej spolupráci a vyhlásenie referenda o britskom členstve mali ako jeden zo svojich hlavných volebných sľubov.

Nenechajme sa však zmiasť. V konzervatívnej strane síce existuje populistická menšina tvrdých kritikov pomerov v EÚ a mnohí z nich vnímajú vzťahy s Kanadou, Austráliou či Novým Zélandom ako jednoznačne užšie než vzťahy s členskými krajinami Únie, napríklad ako s Holandskom, Slovenskom či s Maltou. Avšak, ako často argumentuje David Cameron – predstaviteľ pragmatickej, obchodne orientovanej väčšiny v konzervatívnej strane – Británia je tradične úzko zapojená do európskej politiky a výhody jej členstva v Únii jednoznačne prevažujú nad nevýhodami.

Takisto prieskumy verejnej mienky ukazujú, že podpora členstva v Únii je na najvyššej úrovni za posledných päť rokov. Asi 45 percent Britov si dnes želá zotrvanie v Únii v porovnaní s asi 35 percentami zástancov vystúpenia. Je teda pravdepodobné, že britský prístup k Únii bude mať v najbližších dvoch rokoch skôr konštruktívny charakter a bude prinášať impulzy na serióznu debatu o usporiadaní Únie.

Štyri oblasti

Tieto diskusie sa môžu rozvíjať minimálne v štyroch oblastiach. Po prvé, v oblasti politického rozhodovania a vládnutia v eurozóne. V procese stabilizácie eurozóny sa v posledných piatich rokoch rozvinulo niekoľko medzivládnych iniciatív, ktoré vychádzali z nutnosti vytvoriť rámce pre kolektívne rozhodovanie a ručenie za pôžičky členským krajinám eurozóny ako Grécko, Írsko či Portugalsko, ktorých finančné sektory sa dostali do problémov.

Nutnosť efektívne a rýchlo konať sa však pri vytváraní týchto rámcov nie vždy snúbila s inkluzívnosťou voči nečlenským krajinám eurozóny. Príkladom je Európsky stabilizačný mechanizmus – medzinárodná organizácia so sídlom v Luxemburgu vytvorená vládami krajín eurozóny mimo zmluvného základu Únie. V dozornej rade ESM sú ministri financií eurozóny.

Vlády významných nečlenských krajín eurozóny v EÚ, ako Británia, Švédsko, Poľsko či Česká Republika, majú v rozhodovacích procesoch len pozorovateľský status a nemôžu sa priamo podieľať na rozhodnutiach, ktoré majú priamy vplyv na ich vlastné ekonomiky a finančné sektory. Je tu potrebné etablovať rozhodovacie mechanizmy, ktoré zabezpečia vyššiu mieru férovosti eurozóny voči partnerským ekonomikám v EÚ, ktoré nezaviedli euro.

Po druhé, v oblasti ekonomických reforiem v Únii. V súčasnosti prebiehajú rokovania o novom rámci pre transatlantický obchod (TTIP), ktorý by mohol ponúknuť nové možnosti pre ekonomiky EÚ a zároveň by umožnil vysokú mieru vplyvu transatlantického spoločenstva pri určovaní globálnych štandardov v rôznych odvetviach ekonomiky. Rovnako aj rozvoj jednotného trhu Únie v oblasti prenosu dát a digitálnych technológií, ako aj takzvanej Energetickej únie sú oblasti, v ktorých prebiehajú rokovania, ktoré nastavia rámce európskej spolupráce na najbližšie desaťročia. Británia tu predstavuje hráča so záujmom o flexibilné a pragmatické riešenia.

Po tretie, v oblasti vonkajšej politiky Únie. Úloha Británie v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Únie je v súčasnosti viac-menej nezastupiteľná. Je len ťažké si prestaviť fungovanie operácií krízového manažmentu alebo diplomatickej služby EÚ bez britského zapojenia sa. Británia takisto tradične podporuje aktívny prístup v procesoch rozširovania Únie a susedskej politiky, teda v oblastiach, v ktorých súčasná Európska komisia začala zaujímať skôr reštriktívnejší postoj.

Po štvrté, v oblasti demokratického vládnutia v Únii. Hlboká diferenciácia usporiadania EÚ vedie v mnohých prípadoch k prehlbovaniu demokratického deficitu, ktorý je charakterizovaný situáciou, keď tí, ktorým sa vládne, nemajú veľké možnosti ovplyvniť, ako sa im vládne. Týka sa to nielen členských krajín, ale vo veľkej miere aj pridružených krajín ako Nórsko, kde parlament viac-menej len priamo sťahuje celú legislatívu prijatú na úrovni EÚ do národného legislatívneho rámca, a to bez prílišných možností ovplyvniť tieto rozhodnutia. V prípade Nórska sa suverenita spojená s nečlenstvom v Únii stáva v praxi čoraz väčšou ilúziou. Británia, ale aj iné krajiny EÚ volajú dnes teda napríklad po posilnení národných parlamentov a možnostiach priamejšie a efektívnejšie vykonávať kontrolu procesu tvorby politík Únie.

Vietor do plachiet

Zatiaľ sa len relatívne málo verejne diskutuje o prioritách slovenského predsedníctva EÚ v roku 2016. Všetky štyri vyššie spomínané oblasti politík sú však priamo v strede záujmov európskej politiky Slovenska.

Po prvé, Slovensko má zatiaľ len jedného suseda v eurozóne. Napriek tomu, že Poľsko a najnovšie i Česká Republika sa v deklaratívnej rovine dnes snažia o vstup do eurozóny približne v horizonte piatich rokov, je potrebné reálne vnímať možnosť, že ich vstup nebude taký rýchly. Je preto potrebné podporovať iniciatívy, ktoré vytvoria stabilné rámce pre efektívne politické vládnutie v eurozóne, ktoré bude priamo do rozhodovacích procesov do čo najvyššej možnej miery zahŕňať i nečlenské ekonomiky.

Po druhé, Slovensko a krajiny nášho višegradského regiónu majú aktívne sa rozvíjajúci sektor technologických start-upov, ktoré začínajú byť úspešné aj v mekke digitálnej ekonomiky v kalifornskom Silicon Valley, ale i v rámci trhov v EÚ. Kalifornský úspech firmy ESET a najnovšia iniciatíva vlád V4 financujúcich otvorenie centra na podporu stredoeurópskych start-upov v Palo Alto – v hlavnom meste Silicon Valley sú príkladmi za mnohé. Slovensko má teda eminentný záujem na rozvoji spoločného trhu, ale aj na úspešnom zakončení rokovaní o TTIP.

Po tretie, rozširovanie a susedská politika Únie sú kľúčovými národnými záujmami SR. Náš sused Ukrajina sa v súčasnosti snaží udržať základnú mieru svojej vlastnej štátnosti čeliac územnej a hybridnej agresii Ruska. Západný Balkán je naďalej ohniskom vysokého etnického napätia a hrozia tu opäť implózie krehkých foriem štátnosti. Slovensko potrebuje v Únii oživiť perspektívu rozširovania a zaktívniť politiky susedstva s cieľom stabilizovať
a postupne demokratizovať svoje vlastné priame susedstvo.

Po štvrté, slovenský demokratický deficit v procese vytvárania európskych politík je vážnym problémom. Hoci má SR takzvaný silný parlament, teda parlament, ktorý má v princípe možnosť udeliť slovenským ministrom napríkad záväzný mandát na hlasovanie na rokovaniach Rady EÚ, efektivita výkonu tejto úlohy je nízka.

Súvisí to s relatívne obmedzenými kontrolnými a administratívnymi kapacitami v relevantných výboroch NR SR. Slovenské vstupy do vytvárania politík Únie sa teda dejú skôr na úrovni expertov z exekutívy, ktorí sa zúčastňujú rokovaní pracovných skupín v Rade EÚ. Tu však chýbajú dostatočné demokratické kontrolné mechanizmy a transparentnosť. SR má záujem o skvalitnenie fugovania vlastného demokratického systému v rámci skvalitňovania spoločného politického usporiadania Únie.

Výsledok britských volieb nám poskytuje dobrý základ na reflexiu toho, kde dokážeme nadchádzajúce procesy inštitucionálneho prekopávania usporiadania EÚ využiť a zladiť s našimi vlastnými záujmami. Ak ich budeme chcieť efektívne presadiť, musíme sa skúsiť zladiť s Holandskom a Maltou – krajinami, ktoré majú predsedníctvo pred nami a po nás.

V oboch prípadoch ide o krajiny, s ktorými zdieľame my i Británia množstvo spoločného v pohľade na politiky Únie. Naše predsedníctvo teda de facto začína už v januári 2016. Času nazvyš nie je.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie