Denník N

KGB sa činí, CIA spí

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Druhá strana nespala, a preto sa musíme zobudiť aj my a pokúsiť sa dobehnúť všetko, čo sme v boji za zachovanie dobra zameškali.

Autor je publicista

Jedným z dôvodov, prečo my, bojovníci proti násiliu, rasizmu, nacionalizmu a trolingu východných centrál, zatiaľ na plnej čiare prehrávame svoj boj s proruskými trolmi, nacionalistami, rasistami a násilníkmi, je ten, že my, na rozdiel od mnohých z nich, v skutočnosti nie sme nikým platení. Napriek tomu, že nás z toho obviňujú.

Soros a Rusko

Ten bájny deduško Soros, ktorého nejde nemilovať už len za to, ako naňho kydajú špinu všetci diktátori a autokrati súčasného sveta, v skutočnosti logicky financuje iba menšie množstvo ojedinelých aktivít.

Pánboh mu za to zaplať, robí toho v tomto smere viac ako ktokoľvek iný a do veľkej miery supluje úlohy, ktoré v minulosti plnili niektoré štáty, ale jeho zdroje ako súkromnej osoby nie sú neobmedzené.

Napriek tomu, čo o ňom produkujú proruské centrály a čo sa im už podarilo dostať aj do prvej signálnej pospolitého ľudu na celom svete, je to radový občan USA, ktorý má peňazí síce požehnane, ale v žiadnom prípade nehrá rovnakú ligu so štátnymi aktérmi, duplom nie s tými najväčšími.

Jeho výtlak a vplyv a výtlak a vplyv ľudí a organizácií jemu podobných sa tak ani v najmenšom nemôže rovnať moci ruskej štátnej mašinérie, ktorá žije z toho, že už celé jedno storočie zdiera chudákov obyčajných Rusov a vyciciava z nich aj posledné kopejky, ktoré potom vo veľkom rozhadzovačne míňa na umné šírenie chaosu na Západe.

Príliš náročný boj

Takže vo výsledku my, slobodní ľudia prozápadnej orientácie, ktorým naša nátura káže pomáhať a mať rád bez ohľadu na rasu, národnosť a presvedčenie, ťaháme už takmer v každej zo sfér, v ktorých momentálne prebieha boj o podobu budúceho sveta, za kratší koniec.

Áno, držíme sa presvedčenia, že máme povinnosť z času na čas odpapuľovať v internetovej diskusii jednému, dvom, trom proruským trolom. Ale keď sa z nejakých tajomných zákutí internetu na nás vynorí aj štvrtý, piaty či desiaty, musíme to nevyhnutne vzdať. Zvlášť, ak zistíme, že dve tretiny našich náruživých protivníkov, vyhrážajúcich sa nám vešaním a strieľaním, ani nie sú reálni živí ľudia, ale jeden z desiatok avatarov bývalého redaktora mečiarovskej Slovenskej republiky. V tej chvíli jednoducho nemôžeme inak, iba svoj márny boj vzdať a ísť sa venovať činnosti, ktorá nás živí.

Vďaka Bohu za ľudí, ako je Ján Levoslav Benčík, ktorí sa boju proti takýmto praktikám venujú takpovediac na plný úväzok. Ale venovať iks hodín denne činnosti síce bohumilej, ale nezaplatenej, vyžaduje donquichotovský zápal, ba priam až posadnutosť. Inými slovami, zadarmo to nikto kontinuálne robiť nebude.

Sladké sny

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie