Denník N

Môže súboj s barbarmi rozhodnúť slušnosť?

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Vzniklo unikátne a nedobytné spoločenstvo spojené kultúrnym kódom.

Stál som na námestí a bola mi zima. Aj som sa miestami nudil, ale ako prichádzala jar, bolo to čoraz lepšie. Tvorcovia zhromaždení sa naučili hovoriť do mikrofónu tak, aby ich bolo počuť až na koniec davu, pridali veľkoplošné obrazovky, spestrili dramaturgiu. Z každého zhromaždenia sa časom stal originálny divadelný kus, premyslený a spontánny súčasne.

Theodor Adorno a Walter Benjamin, ktorí sa v tridsiatych rokoch minulého storočia preli o to, aké umenie má „auru“, by sa iste radostne zhodli: tieto zhromaždenia auru mali, mali spontánnosť aj autonómiu, boli kreatívne aj kritické. Mali teda všetko, čo podľa Adorna umenie a kultúru odlišuje od ich masovej priemyselnej karikatúry.

Takže áno, tí, ktorí v našej ankete označili zhromaždenia Za slušné Slovensko za kultúrnu udalosť roka, rozhodli správne.

Estetika naruby

Napriek tomu sme svedkami zvláštneho paradoxu, že za kultúrnu udalosť považujeme to, čo je s modernou predstavou kultúry v rozpore: totiž jej dôraz na slušnosť. Kultúra si v dvadsiatom storočí vyvzdorovala právo na provokáciu, ktorá útočila na pokrytectvo meštianstva a politickej triedy. Útočila na formálnosť „slušných spôsobov“, za ktorými videla útlak ľudskej prirodzenosti a slobody. Príkaz rodičov

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre, Kultúra

Teraz najčítanejšie