Denník N

Kto obliekal Martu Gottwaldovú

Kým bežné ženy nosili konfekciu, pre manželky prominentov šili špičkoví návrhári v salónoch Styl a EVA.

Dámsky plisovaný kabát zapínaný na šnúrky, Styl, druhá  polovica 70. rokov. FOTO - JANA HOISTRIČOVÁ
Dámsky plisovaný kabát zapínaný na šnúrky, Styl, druhá
polovica 70. rokov. FOTO – JANA HOISTRIČOVÁ

V časoch, keď nároky spoločnosti museli uspokojovať normatívy konfekčného priemyslu, boli pražské salóny Styl a EVA úplne výnimočným ostrovom vyvolených. Nič podobné by ste v Bratislave nenašli. Predovšetkým preto, že salón nadviazal na predvojnovú tradíciu, Styl vznikol z renomovaného salónu Rosenbaum. V medzivojnovom období existovala dokonca jeho pobočka v Karlových Varoch a Paríži.

Majiteľ závodu Oldřich Rosenbaum v roku 1938 emigroval, ale podnik fungoval ďalej. O štyri roky neskôr ho čakala arizácia, v roku 1948 bola firma znárodnená a začlenená národného podniku Oděvní tvorba.

Hlavný tím pracovníkov sa nezmenil, významnými osobnosťami boli Krista Mayerová a Niko Pauzdr. Za desiatky rokov jeho existencie sa však vystriedala klientela. Manželky židovských, nemeckých a českých podnikateľov, manželky diplomatov, riaditeľov bánk a najväčších domácich podnikov, ale i herečky z Barandova nahradili po nástupe komunistickej strany ženy dôležitých politických reprezentantov, nové filmové hviezdy, skrátka všetci tí, ktorí potrebovali reprezentovať. Šiť u Rosenbauma a neskôr v Style bolo samozrejmosťou u manželiek prezidentov a politickej špičky, pani Benešovej i Gottwaldovej či Husákovej.

Socialistické Haute Couture

Oděvní tvorba v roku 1954 zanikla a rovnako salón prišiel o svoj názov. Pod novým menom Styl už patril pod národný podnik Módní závody Praha. Až do roku 1960 tu bol činný ako návrhár Niko Pauzdr, kým ho vystriedala Zdena Bauerová. Činnosť salónov nemala dlho žiadnu publicitu v dobových časopisoch, napokon, tento typ prevádzky nezodpovedal tradičnej predstave o socialistickej módnej tvorbe.

Dámske plesové šaty z tylu, Styl, 1957. FOTO - JANA HOJSTRIČOVÁ
Dámske plesové šaty z tylu, Styl, 1957. FOTO – JANA HOJSTRIČOVÁ

Toto sa zmenilo až koncom 50. rokov. Bauerová získala voľný kreatívny priestor, dvakrát ročne tak vznikala v salóne Styl kolekcia okolo 70 modelov. Okrem toho sa napĺňali predstavy klientov i v samostatných zákazkových modeloch, tvoril sa šatník podľa ich konkrétnych potrieb. Kolekciu realizovalo v dielni okolo šesťdesiat zamestnancov. Salón bol verziou francúzskeho Haute Couture, ponúkal zároveň možnosť vyhotovenia modelu v oblasti kožušníctva, modistva a šitie bielizne. Tunajší klienti mali výnimočné možnosti ponuky materiálov, ktoré sa dodávali v malých množstvách z Francúzska, Nemecka či Talianska.

Zdena Bauerová a Ina Arnautová (zo salónu EVA) pravidelne cestovali do zahraničia, preto ich tvorba bola zárukou aktuálnych módnych trendov. Samozrejmosťou boli neoficiálne návštevy módnych prehliadok, napríklad u Christiana Diora, Louisa Férauda, Lanvin, Balenciagu, a ďalších. Závody Styl a Eva patrili pod Oděvní službu, rovnako ako ďalšie, menej luxusné podniky. Po príchode zo zahraničných ciest museli návrhárky robiť prednášky pre ďalších zamestnancov z „nižších“ prevádzok.

Ažúry a rafinované strihy

Pre tvorbu salónu boli charakteristické náročné remeselné spracovania, napríklad prešívané zámiky, mriežky zo špagetových šnúrok, kožené ažúry, rafinované neočakávané strihové detaily. Nákladné materiály ako koža, kožušiny, hodváb. Po objednaní modelu boli potrebné minimálne tri skúšky, aby odev sedel.

Zo Slovenska bol častým zákazníkom napríklad Milan Čorba, ktorý tu nechával podľa svojej predstavy šiť kostýmy do filmových či divadelných predstavení. V salóne sa v polovici sedemdesiatych rokov realizovali i nákladné historické odevy pre film Vivat Beňovský. Hoci mala Bauerová v salóne výsadné postavenie, v osemdesiatych rokoch na kolekciách Stylu pracovali tiež mladé absolventky VŠUP, napríklad Tatiana Kovaříková či Helena Krbcová.

Dámske letné šaty  zo vzorovaného  hodvábu, Styl, prvá polovica 60. rokov. FOTO - JANA HOJSTRIČOVÁ
Dámske letné šaty zo vzorovaného hodvábu, Styl, prvá polovica 60. rokov. FOTO – JANA HOJSTRIČOVÁ

Osudové 90. roky

Do zbierky Slovenského múzea dizajnu sa dostala kolekcia odevov zo salónu Styl od Margarity Ďurinovej a Ňuty Červeňanskej. Ňuta Červeňanská využívala ponuku salónu už krátko po skončení druhej svetovej vojny, keď bol jej manžel Ján menovaný za mimoriadneho profesora ortopédie a prednostu Ortopedickej kliniky v Bratislave.

Jej šatník by sme dnes nazvali skôr klasickým, objavujú sa odevy na denné nosenie i niekoľko spoločenských a večerných šiat. Margarita Ďurinová, manželka prvého námestníka generálneho riaditeľa ministerstva dopravy a špecialistu na medzinárodnú dopravu Ladislava Ďurinu, sa stala klientkou salónu od roku 1967. Mala zmysel pre extravaganciu, nákladné materiály a dekoratívne riešenia odevov. Dôležité spoločenské postavenie si vyžadovalo adekvátny odev.

V roku 1992 došlo k zániku Oděvní služby, čím došlo k likvidácii všetkých jej podnikov. Salón Styl prekonal arizáciu i povojnové znárodňovanie, ale nová spoločensko-ekonomická situácia v deväťdesiatych rokoch bola napokon pre neho likvidačná. Zdena Bauerová, stále vitálna dáma, dnes príležitostne pracuje v pražskom salóne Yvet Aichler.


Zdena Bauerová

Je kostýmovou výtvarníčkou a módnou návrhárkou. Popri vedúcej návrhárskej pozícii sa pohybovala aj na akademickej pôde. V roku 1966 nastúpila na Vysokú školu umeleckopriemyselnú, kde sa stala vedúcou Ateliéru módnej tvorby.

Ako jednej z mála sa jej podarilo získať dôveru v revolučných časoch a pokračovala na vedúcej pozícii aj po roku 1989. Jej študenti sa po absolvovaní školy uplatnili najmä na návrhárskych pozíciách v Ústave bytovej a odevnej kultúry, na Pletiarskom ústave v Prahe, prípadne v rámci návrhárskych pozícií priemyselných podnikov.

Medzi jej absolventky patrili zo Slovenska napríklad Danica Vodová, ktorá pracovala neskôr najmä s pleteninou, a Anna Bohatová, dlhoročná pedagogička Školy úžitkového výtvarníctva v Bratislave.

 

Kultúra

Teraz najčítanejšie