Denník N

Päť trendov, ktoré prezidentské prieskumy prezradili o Harabinovi, Smere a opozícii

Foto - N a TASR
Foto – N a TASR

Prieskumy relevantných agentúr nemanipulujú, ich čísla vychádzajú z reality, ktorá je pred jarnými prezidentskými voľbami komplikovanejšia ako pred piatimi rokmi.

Agentúra AKO v stredu zverejnila dva prieskumy prezidentských kandidátov, ktoré okamžite vyvolali vášnivé polemiky na Facebooku. Každý totiž obsahoval rôzne zoznamy kandidátov: jeden počítal len s tými, ktorí kandidatúru potvrdili, druhý zahrnul aj možných kandidátov.

Diskutéri sa predháňali v tom, ktorý z prieskumov viac kriví realitu, často podľa toho, ako v ňom vyšiel ich favorit. Samotní prezidentskí kandidáti, ktorí pravidelne prieskumy využívajú ako marketingový nástroj, sa tiež chválili tými číslami, ktoré im viac hrali do karát.

Zuzana Čaputová sa pochválila prieskumom zostaveným iba z ohlásených kandidátov, lebo tam mala takmer jedenásť percent, Béla Bugár takisto, lebo v ňom bol druhý, Robert Mistrík bol spokojný s oboma, lebo v každom viedol, a Eduard Chmelár uznal len druhý – teda aj s neohlásenými kandidátmi – v ktorom mal viac, čo je, mimochodom, pri väčšom počte kandidátov vlastne pomerne paradoxné.

Treba povedať, že prieskumy relevantných agentúr (Denník N pracuje s číslami AKO a Focusu) nemanipulujú, skúmajú realitu v aktuálnom momente a na základe dostupných dát.

V čase, keď sú prieskumy neúplné, ukazuje sa, aký silný je Harabin, čo robí slabý kandidát Smeru a SNS s Bélom Bugárom, čo pomáha Zuzane Čaputovej a aj to, čo môže byť žolíkom Milana Krajniaka.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Prezidentské voľby 2019

Teraz najčítanejšie