Denník N

Všetko bolo fajn, kým neprišli deti. Ako sa dva páry dostali do krízy pre rozdielne názory na výchovu

Ilustračné foto - Flickr.com
Ilustračné foto – Flickr.com

Aké sú tri najčastejšie témy hádok o výchove? Strava, spánok, disciplína. A tri najčastejšie príčiny rozpadu manželstva? Sex, peniaze a rodičovstvo.

Bola to veľká láska. Ani jeden z nich už nebol pubertiak, obaja mali za sebou aj sklamania a presne vedeli, čo chcú. Tóno a Soňa. Soňa a Tóno. Bozky, objatia, veľa smiechu. Super svadba, super práca, po čase nádherný syn.

Ich priatelia začínali byť znepokojení. Niečo tu nesedelo. Tóno a Soňa mali všetko. Bolo to ako rozprávka. Nikdy sa jeden na druhého nesťažovali, nikto ich nevidel pohádaných, vždy boli v pohode.

„Naozaj to tak bolo,“ hovorí Soňa, ktorá bola presvedčená, že sa narodila len preto, aby stretla Tóna. „Všetko sa však zmenilo, keď sa nám narodil syn,“ pridáva sa Tóno. A nemyslí tým bežné krízy spôsobené nedostatkom spánku, skúseností a prebytkom dobre mienených rád, ktoré majú mladé páry, keď sa im narodí dieťa.

Na začiatku u nich bolo všetko fajn. Chlapec dobre spával a prosperoval, Soňa sa rýchlo zotavila, mali pevný režim dňa, Tóno nemal problém s vymieňaním plienok, s kočíkovaním, s vešaním bielizne, Soňa si bez strachu mohla aj na pár hodín odskočiť vybaviť si veci, alebo len tak byť sama so sebou. Pomoc mali aj od oboch starých mám.

„Prvé problémy sa začali, keď mal syn okolo roka. Ani neštvornožkoval, ani sa príliš nestaval, len tak posedával. Väčšina detí, ktoré sme poznali z ihriska, už normálne samostatne chodila, alebo aspoň pri chôdzi držali niekoho za ruku. Zdalo sa mi to podozrivé a Soni som to stále hovoril. Ona na to veľmi nereagovala, hovorila, že má čas, veď inak je veľmi šikovný. To bola pravda. Bol bystré dieťa. Keď mal 15 mesiacov a stále nič, povedal som Soni, že je nedbanlivá matka a malý je lenivý preto, lebo ho všade vláči na rukách a bojí sa ho položiť aj na trávu,“opisuje Tóno.

Čo som ti hovorila

Vtedy sa hrozne povadili. Soňa napokon súhlasila, aby zašli za pediatričkou. Bola to dobrá odborníčka, povedala, že chlapec je v poriadku, treba ho možno viac stimulovať. Rovnako sa vyjadrila aj rehabilitačná sestra, známa Tónovej mamy, ktorá „rozcvičovala“ deti s pohybovými problémami. Chlapec naozaj v 17. mesiacoch začal „zo dňa na deň“ chodiť.

Soňa si z toho urobila záver, že Tóno ju podcenil, spochybnil ju aj jej materinské inštinkty. „Veľmi sa ma to dotklo. S Tónom sme si to aj vydiskutovali, ale ja som sa nevedela cez to prehrýzť. Stále som mu to vyhadzovala na oči, cítila som prevahu.“

Čím bol chlapec starší, tým viac

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie