Rok 2018 bol v Arktíde druhým najteplejším v dejinách meraní

Podľa každoročnej správy Národného úradu pre oceán a atmosféru (National Oceanic and Atmospheric Administration, NOAA) s názvom Arctic Report Card bolo v tomto roku otepľovanie v Arktíde dvakrát rýchlejšie ako vo zvyšných častiach Zeme.

Autori správy obzvlášť upozorňujú na rekordne nízku úroveň morského ľadu v Beringovom mori a vlny horúčav naprieč stredom Arktídy.

Najnovší výskum ukazuje, že otepľovanie Arktídy poháňa prúdenie, ktoré môže mať za následok extrémne počasie v Severnej Amerike a Eurázii. Väčšia atmosferická vlhkosť môže viesť k silným búrkam.

„Teploty vzduchu v Arktíde v posledných piatich rokov prekročili všetky predchádzajúce záznamy od roku 1900. Rastúca atmosférická teplota v Arktíde spôsobuje spomaľovanie a neobvyklé kolísanie oceánskeho prúdenia, ktoré môžeme spojiť s abnormálnymi prejavmi počasia,“ píše sa v Arctic Report Card 2018.

Podľa autorov je jedným z prejavov tohto počasia „množstvo ťažkých zimných búrok na východe USA v roku 2018 a extrémny chlad v Európe v marci toho roka, ktorý dostalo prezývku ‚Zviera z východu“.

Viacero rekordov

Teploty na Arktíde sa zaznamenávajú od roku 1900 a tento rok bol druhým najteplejším, hneď za rokom 2016. Vrstva ľadu bola v Arktíde druhá najnižšia v histórii. V priebehu ostatných dvanástich rokov bolo v tejto oblasti zaznamenaných 12 najnižších vrstiev ľadu v dejinách. 

Nový výskum dokazuje znepokojujúce zvýšenie znečistenia mikroplastami v Severnom ľadovom oceáne, ktoré síce priamo nesúvisí s globálnym otepľovaním, ale môže ukazovať, ako sa teplejšie oceánske prúdy šíria ďalej do kedysi zmrznutej oblasti.

„Všetky cesty v globálnom systéme oceánskej cirkulácie vedú do Arktídy,“ povedala odborníčka na arktickú klímu Karen Freyová.

Najväčším problémom je však úbytok ľadu. Znižovanie vrstiev morského ľadu spôsobuje, že sa v lete viac roztápa a má nepredvídateľný pohyb. To ohrozuje lode.

Barentsovo more je najlepším príkladom tohto problému. Ide o „jednu z najrýchlejšie sa meniacich oblastí Arktídy so zásadným poklesom vrstvy morského ľadu počas zimy, čo očividne súvisí s rastúcim teplom v rámci oceánu,“ cituje insideclimatenews.org vedca Larsa Kaleschkeho z Inštitútu Maxa Plancka v Hamburgu.

Rozporuplné reakcie

Ekológovia už dlhší čas varujú pred rýchlym otepľovaním Arktídy. Upozorňujú, že jav predstavuje nebezpečenstvo pre ohrozené druhy, ako sú polárne medvede, a je predzvesťou ďalekosiahlejších efektov klimatickej zmeny na planétu.

Spojené štáty, Kanada a Rusko uvažujú o otvorení nových námorných ciest a rozšírení prístupu do Arktídy na miestach, kde existuje predpoklad, že je bohatý na ropu a minerály.

USA a Rusko vyjadrili záujem o posilnenie vŕtania v Arktíde a Rusko dokonca posilnilo svoju vojenskú prítomnosť na severe regiónu.

Trump globálnemu otepľovaniu neverí 

Národný úrad pre oceán a atmosféru (NOAA) vydal novú správu iba niekoľko týždňov po vydaní iného dokumentu, Správy o globálnych zmenách klímy.

Úrad v nej vyjadril presvedčenie, že globálne otepľovanie spôsobené ľudskou činnosťou bude mať nepriaznivý vplyv na náš život a povedie k obrovským materiálnym škodám.

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že týmto správam neverí. Trump dlhodobo hlása, že neverí v globálne otepľovanie a tomu zodpovedajú aj jeho kroky – USA v minulom roku odstúpili od Parížskej klimatickej dohody.