Predseda Smeru pripravuje veľký podraz, asistuje mu šéf SDKÚ (komentár)

O koľko opozičnejší je kandidát opozície s podporou šesťdesiatich kolegov od toho, ktorého navrhol jediný poslanec (respektíve dvaja v druhom prípade)? Navyše taký, ktorému sa vlastná strana rozpadla pod rukami a nemá ani podporu svojich partajníkov? O svetelné roky.

Aj keby sme prijali tézu Smeru, že bez ohľadu na počty sú všetci traja adepti na šéfa NKÚ „čisto opoziční“, kvalitatívny rozdiel medzi nimi je v zmysle politickej podpory a váhy priepastný. Tvrdiť opak môže len ten, kto sa rozhodol nedodržať slovo, že Najvyšší kontrolný úrad bude patriť opozícii. V tomto prípade Robert Fico.

Ak sa premiér rozhodol dotiahnuť tento podraz do konca a jeho poslanci nezvolia skutočného kandidáta opozície, ale niektorého z dvoch nastrčených protikandidátov, nielenže zničí posledné zvyšky nádeje, že sa ešte dokáže v politike správať ako-tak čestne, ale na dôvažok ešte SDKÚ pochová ako stranu, ktorú zneužil na špinavú robotu podobne, ako ona kedysi využívala bývalých poslancov HZDS. Ťažko totiž uveriť, že jej predseda koná v zhode so Smerom, ale keby chcel, tak by nepostupoval inak.

To, že to robia aj jeden poslanec z KDH a jeden od Matoviča, je nepodstatné. Pretože je veľký rozdiel v tom, či sa znemožnia dvaja bezvýznamní politici alebo strana, ktorá kedysi veľmi výrazne menila tvár krajiny. Často k lepšiemu.