Denník N

Nová západná politická priepasť vedie medzi mestom a vidiekom

Žlté vesty v akcii. Foto - TASR/AP
Žlté vesty v akcii. Foto – TASR/AP

Ľudia bez titulov, kapitálu a konexií sa oprávnene boja o svoju budúcnosť a pýtajú sa, čo im prinesie. Uspokojivú odpoveď nemá nikto.

Autor je americký novinár a politológ
Článok uverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Podľa Steva Bannona existuje spôsob, ako sa dá vytvoriť trvalá populistická väčšina: ide o kombináciu a spoluprácu síl na ľavici a pravici. To je dôvod, prečo v tomto roku navštívil Taliansko, kde vládnu koalíciu vytvorili práve strany reprezentujúce dva póly politického spektra. To je dôvod, prečo Bannon dúfa, že z košiara Demokratickej strany odvedie nejakých podporovateľov Bernieho Sandersa. A ďalšie miesto, kde môžeme pozorovať vzostup nového ľavo-pravého populizmu, je Francúzsko.

Vidiek proti elitám

Protesty žltých viest zatiaľ nenašli svojho politického reprezentanta, nemajú štruktúru ani žiadnych vodcov. Lenže zoznam ich požiadaviek je široký. V ich centre stojí nerealizovateľná fantastická predstava o ústavnom zastropovaní daní vo výške 25 percent spojená s masívnym nárastom sociálnych výdavkov. To, čo je na týchto manifestoch zarážajúce, je, že kombinujú tradičné požiadavky ľavice a pravice. Preto neprekvapí, že takmer 90 percent ľudí, ktorí volia veľké krajne ľavicové a krajne pravicové strany, podporujú toto hnutie, čo je obrovský rozdiel oproti voličom Macronovej centristickej strany, spomedzi ktorých žlté vesty oceňuje len necelá štvrtina.

Povstanie žltých viest sa rozšírilo aj do Belgicka, kde pre tému imigrácie nedávno skolabovala krehká vládna koalícia. A aj tu majú protesty nádych všeobecnej nespokojnosti, ktorá spája ľavicových i pravicových voličov. Podobne ako vo Francúzsku, v Spojených štátoch i vo Veľkej Británii sa zdá, že ide o vidiecku vzburu proti mestským elitám.

Prehliadaní outsideri

Rozštiepenie medzi relatívne lepšie vzdelanými obyvateľmi miest a menej vzdelanou vidieckou populáciou je, zdá sa, novou deliacou líniou v západnej politike. Títo „outsideri“ sa všade cítia ignorovaní či prehliadaní, všade cítia hnev na metropolitné elity. Sčasti ide o príslušnosť k triede, sčasti o kultúru, ale veľkú úlohu v tom hra aj ekonomika.

Ako ukázal výskum Brookings Institution, od finančnej krízy v roku 2008 pribudlo 72 percent pracovných miest len v 53 metropolitných oblastiach USA. Aby sme uvideli, aké štrukturálne rozdelenie to spôsobuje, musíme si uvedomiť, že vo všetkých amerických mestách žije 62,7 percenta obyvateľstva, i keď mestá zaberajú len 3,5 percenta rozlohy krajiny. Ako nedávno ukázal Wall Street Journal, osud mestskej a vidieckej Ameriky sa za niekoľko desaťročí úplne zmenil. V roku 1980 boli mestá nefunkčné, zaplavené zločinom a neúspešne sa snažili robiť všetko pre to, aby z nich ľudia neodchádzali. Dnes sa im darí, rastú a sú relatívne bezpečné, kým vidiecka Amerika je plná problémov. Táto priepasť medzi mestom a vidiekom je viditeľná i vo Francúzsku, v Taliansku, v Británii, ako aj v mnohých iných západných krajinách.

A pravdepodobne sa to ešte zhorší. Výskum, ktorý urobili ekonómovia Daron Acemoglu a Pascual Restrepo, naznačuje, že využívanie robotov v skutočnosti

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Protesty žltých viest

Teraz najčítanejšie