Denník N

Nočný a takmer vianočný príbeh o kebabe na Obchodnej

Obchodná ulica v Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič
Obchodná ulica v Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič

Okradnutý predavač: Čo mám robiť? Toto sa deje stále. Volať políciu? Bežať za nimi a prefackať ich? A budú problémy, však sa na mňa pozri…

Autor je spisovateľ

Tma padá skoro. Príliš skoro. Už o štvrtej popoludní je na stanici vo Zwardoni polnoc. Polnoc a chlad. Hrdzavý vlak do Žiliny odchádza až o štyridsať minút.

Kdesi tu neďaleko je pamätník dvom osvienčimským utečencom, Rudolfovi Vrbovi a Alfrédovi Wetzlerovi. Neodvažujem sa ho hľadať. Je tma. Priveľká tma.

Až po Skalité budem jediným pasažierom. V tichu a samote zamrznutého vlaku ku mne doliehajú ozveny nedávnych ohlušujúcich dní. A k tomu verš Eugena Gindla: „V ľudoprázdnom interiéri / preľudnená samota.“

Vraciam sa o pár dní dozadu. Tiež je noc. V hlavnom meste. Krčma. Strapec ľudí nalepených na barovom pulte. Niet sa kam pohnúť. Vysmiaty mladý Angličan ma potiahne za rukáv a sprisahanecky mi naznačí, aby som šiel za ním. Ocitáme sa v úzkej predsieni, kde sú naskladané prázdne sudy od piva. Na jednom z nich, vo zvláštnej polohe (pololežmo a predsa postojačky), spí muž bez domova. Neruší ho hluk ani neustály prievan. Angličan sa usmeje, napriahne sa a celou silou pleskne spiaceho muža po chrbte. Znie to duto. Aj prázdne hliníkové sudy zazvonia. No muž sa ani nepohne.

Neveriacky hľadím na útočníka, nevládzem sa hnúť, počujem sa síce nadávať, vidím utekajúceho chlapca, no stojím na mieste a v

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie