Denník N

Sviatky pokoja a mieru

Drvivá väčšina ľudí v mojom okolí netrávi Vianoce tak, ako by chcela.

Vianoce sú krásne. Sú to sviatky vôní, keď do vianočných koláčikov sypeme vanilkový cukor bez vanilky, ktorú zastúpila vanilková aróma. Máme vysvietený stromček, ktorý roky rástol len preto, aby nám umrel v obývačke. Berieme si vianočné úvery na novú telku, aby sme nejako prežili príliš dlhé sviatky, ktoré musíme stráviť s rodinou. A na to nie sme zvyknutí.

Vianoce sú koťuha. Na takú priemernú gazdinú sa sype lavína očakávaní. Stále niekto niečo, lebo veď sa to patrí. Také sú tradície, vždy to tak bolo. Tak to mali naše matky aj ich matky.

Vianoce: plné napätia, nenaplnených očakávaní, rodinných hádok a rodinných tragédií a návrhov na rozvod, lebo sa zabudlo kúpiť maslo. Svetielka v detských očkách pozorujú rozhádaných rodičov a asi si myslia, že to k Vianociam patrí. Panika v domácnosti, nervozita, o chvíľu prídu príbuzní a ešte nie je nič hotové. Príde opäť aj teta Irma zo Serede, kvôli ktorej budú celé Vianoce tiché a nepríjemné. Bude sa ľutovať, nenechá nikoho rozprávať, päť druhov pečiva

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie