Český generál Pavel: Rusko v nás vidí nepriateľa, nenavrávajme si opak

Petr Pavel je jedným z najznámejších generálov v strednej Európe. Tri roky predsedal Vojenskému výboru NATO, ako prvý človek z postkomunistickej krajiny sa stal fakticky najvyššie postaveným vojakom v Aliancii. V decembri po štyridsiatich rokoch v armáde odišiel do civilu.

V rozhovore pre Denník N hovorí o tom, prečo politici robia chybu, keď podceňujú Rusko a čo je dlhodobým cieľom Vladimira Putina v krajinách Európskej únie.

Pred dvoma rokmi ste nám v rozhovore povedali, že Rusko považujete za závažnejšiu hrozbu než terorizmus. Stále to platí?

Áno, naďalej to platí. Hoci terorizmus sa v mysliach ľudí prejavuje omnoho dramatickejšie, stále ide len o izolované útoky. V poslednom čase sa do značnej miery podarilo eliminovať silu takzvaného Islamského štátu v Sýrii a v Iraku. Prestal sa prejavovať ako štát a stal sa tým, čím bol aj pôvodne, teda aktérom, ktorý sa usiluje hlavne o individuálny teror.

Minulý týždeň sa odohrali teroristické útoky v Štrasburgu. Pripomenulo nám to, že aj táto hrozba stále pretrváva.

Cieľom terorizmu je budiť v nás strach, tieto aktivity sú viditeľné, preto má obrovský efekt. Človek tak môže ľahko získať dojem, že terorizmus je zásadnou hrozbou pre západnú civilizáciu. Ak by to bola pravda, tak to by znamenalo, že základy západnej civilizácie sú dosť slabé. Terorizmus totiž rozhodne nemá takú silu, aby mohol Západ existenčne ohroziť. Navyše Západ ani nie je jediným cieľom terorizmu. Rovnakým cieľom sú napríklad vyznávači umiernenejšieho islamu.

A Rusko podľa vás je existenčnou hrozbou?

Rusko predstavuje existenčnú hrozbu pre západné krajiny v tom zmysle, že má celú škálu zbraní, vrátane tých najničivejších. Jeho zahraničná politika je jednoznačne veľmocenská, autokratická a založená na nepriateľstve voči západu. Pokiaľ by Rusko svoj arzenál použilo pri nepriateľskom akte voči nám, tak dôsledky budú oveľa závažnejšie, než dôsledky akéhokoľvek teroristického útoku.

Nie je to trochu prehnané strašenie?

Reč bola o tom, ktorá z dvoch spomenutých hrozieb je závažnejšia. To, že ruskú hrozbu vidím ako závažnejšiu, neznamená, že táto hrozba je aj urgentnejšia. Určite nie je na mieste šíriť paniku, že na našej východnej hranici čakajú stovky ruských tankov. Ten potenciál tam však je. A podstatné tiež je, že ruská zahraničná politika nás opakovane presviedča o tom, že Rusko sa vo vzťahu k západu nespráva práve ústretovo. Pritom zatiaľ stále hovoríme len o tej viditeľnej, vojenskej hrozbe.

Čím zrejme naznačujete, že tu máme ešte takzvanú hybridnú hrozbu.

Áno, hybridné aktivity zahŕňajú aktivity spravodajských služieb, operácie neoznačených vojakov, kybernetické útoky, propagandu, ale tiež snahu o ovplyvnenie rôznych skupín obyvateľov vo vnútri našej spoločnosti, vrátane extrémistov. Jednoducho, ide o spektrum aktivít, ktoré sa nachádzajú pod prahom agresie, ale vnímame ich každý deň. Už tieto aktivity sú výrazom nepriateľstva voči nám a my by sme sa mali naučiť vnímať to.

Na Slovensku by máloktorý politik podpísal vaše slová. Napríklad aj líder najsilnejšej opozičnej strany Richard Sulík hovorí, že Rusko možno je pre niekoho hrozbou, ale nie pre štát ako Slovensko.

(Aktualizácia 4. 1. 2019: Richard Sulík po publikovaní rozhovoru Denníku N napísal, že Rusko síce nepovažuje za bezpečnostnú hrozbu pre Slovensko, ale považuje ho za „politickú a informačnú hrozbu“.)

Ja popisujem fakty. Okrem toho mám tiež prístup k niektorým neverejným zisteniam našich spravodajských služieb. Z nich jednoznačne vyplýva, že rastie nepriateľská aktivita