Denník N

Ako dlho ste sa naposledy dívali na obraz? Aj päť minút je dosť, hovorí Rastislav Podoba, ktorého maľby ilustrujú utorkové noviny

Rastislav Podoba: Pracovná plocha, 2018.
Rastislav Podoba: Pracovná plocha, 2018.

„Krásu vnímam aj v skutočnosti, ktorá nemusí byť krásna. Aj pohľad na vyklčovanú krajinu nad Vyšnou Bocou je pre mňa fascinujúci. Je to zdevastovaná príroda. Ako krajina po tornáde, je to katastrofa, no je v tom aj čosi ohromujúce. Samotná skutočnosť prírody.“

V ročníku ich bolo asi sedemdesiatpäť, on medzi nimi, dostal sa tam na tretíkrát. V hlave nemal žiadne predobrazy maliarov, akými by sa chcel stať, nikto mu nestál za chrbtom. Medňanský, moderna, to všetko zbežne poznal a do Viedne sa chodili so spolužiakmi pozerať na klasikov, na starých majstrov, viedenskú secesiu a symbolizmus ako nádejní mladí umelci. Ale viete, ako to chodí.

Laco Čarný, tiež umelec a pedagóg, im to na jednej z prednášok povedal s väčšou úprimnosťou než taktom voči krehkému sebavedomiu začínajúcich autorov. „Pamätám si presne, aký rezolútny výsledok nám predostrel – možno tak dvaja-traja z vás budú robiť umenie, ostatní určite nie,“ spomína Rastislav Podoba.

On je jedným z nich, jedným z tých, čo uspel a maľuje, hoci treba dodať, že profesor to videl až príliš čierne a napokon sa to podarilo viacerým z ročníka. Kľúčovým momentom celej tejto drobnej príhody zo školských čias je jeho odpoveď na otázku, či si tým nelámal hlavu, či to nebolo až príliš demotivujúce, frustrujúce.

„Nie, nezamestnával som sa tým, robil som,“ hovorí lakonicky.

Maľoval vtedy a maľuje teraz. Vraví, že dokonca už počas školy na jeho plátnach bolo čosi, o čo sa snaží aj dnes. Ukazuje to, čo vidí, ale nie tak, že by len prepisoval realitu. Ukazuje to, čo zažil, keď sa pozeral.

Stále je totálne pohrúžený a fascinovaný maľbou. Maľbou a krajinou. Jej krásu vidí aj v skutočnosti, ktorá nemusí a často ani nie je krásna. Je ako povrazolezec. Balansuje na hrane krásy a katastrofy, videného a prežitého.

Náhľad, 2018

Piliny, 2018

Pole, 2018

Rastislav Podoba. Foto N – Tomáš Benedikovič

Všetko tu ešte nebolo

K fascinácii maľbou a krajinou treba ešte pripočítať tretiu vec: bicykel. Rastislav Podoba na ňom ročne urobí niekoľko tisíc kilometrov ročne. Presné číslo nevie, podstatné sú tie cesty, prechody krajinou a výhľady, ktoré sú úplne iné na bicykli ako cez okno auta. „Viac času trávim stále v ateliéri ako na bicykli, ale sú aj obdobia, keď sa to láme skôr opačne,“ priznáva so smiechom. Apropo, jeho ateliér, to nie je žiadne veľké genius loci.

Sme na siedmom poschodí kancelárskej budovy uprostred Banskej Bystrice, hneď vedľa okresného súdu. Presťahoval sa sem ešte len pred rokom. Z okien má dobrý výhľad, dovidí aj priamo do ateliérov svojich študentov na Akadémii umení, kde je už zopár rokov pedagógom. „Stadiaľto ich môžem kontrolovať, či ešte večer pracujú,“ hovorí, ale je jasné, že to nemyslí ani trochu vážne. Keď je v ateliéri, má dosť vlastnej práce.

Pätnásť rokov maľoval doma, v Krušovciach, malej dedine neďaleko Topoľčian, odkiaľ pochádza. K dispozícii mal veľkorysé priestory starej školy, z tej sa však onedlho stane domov dôchodcov, a tak sa musel definitívne presťahovať tam, kde beztak trávil dosť času kvôli škole a svojim študentom. Vplyv na jeho prácu to vraj nemalo. Teraz má oveľa menší priestor, no obrazy sú veľké a ani ústredná téma sa uňho nemení, iba vyvíja.

Zo série Pozorovateľ, 2007

„Topoľčany mi vyhovovali, taká poľnohospodárska krajina, ktorá sa s históriou nebabrala a

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Umelecké noviny

Teraz najčítanejšie