Denník N

Životopis šéfredaktora Washington Postu vás naučí, ako správne čítať noviny

Pero, ktorým prezident Gerald Ford podpísal milosť pre exprezidenta Richarda Nixona. Foto - Wikipedia
Pero, ktorým prezident Gerald Ford podpísal milosť pre exprezidenta Richarda Nixona. Foto – Wikipedia

Ben Bradlee miloval, keď mu čitatelia písali, že rušia predplatné. Bol to dôkaz, ako efektívne jeho redaktori pracujú.

Aféra Watergate je zrejme najznámejšou kapitolou z dejín žurnalistiky a množstvo a našťastie aj kvalita kníh o nej tomu zodpovedajú: Všetci prezidentovi muži a The Final Days (Woodward a Bernstein), Personal History (autobiografia vydavateľky), Good Life (autobiografia Bena Bradleeho).

Relatívne nedávno, v roku 2012, vyšlo ďalšie pozoruhodné dielo, životopis šéfredaktora Bradleeho od jeho kolegu Jeffa Himmelmana, nazvaný Yours in Truth.

Bradlee bol šéfredaktorom Postu 23 rokov, zdvojnásobil jeho náklad, zdvadsaťnásobil obrat a získal 23 Pulitzerových cien.

Bol to takisto človek, ktorý nemal žiadnu trpezlivosť s hlupákmi, formalitami alebo dlhými prejavmi, dobrý priateľ prezidenta Kennedyho a zároveň hrdý na to, že sa Kennedy pokúša o jeho manželku, hoci už spáva aj s jeho švagrinou.

Tu sú najzaujímavejšie pasáže z vyše 500-stranovej knihy, ktoré ešte aj vyše 40 rokov po Watergate stoja za prečítanie.

Watergate? Nasadíme na to nášho najlenivejšieho redaktora!

Ak by sme písali príbeh najlepšieho svetového výkonu v maratónskom behu, pravdepodobne by bol o tom, ako veľa častí musí do seba dokonale zapadnúť: perfektná príprava, perfektná stratégia, dokonale načasovaná forma.

Príbeh najznámejšieho svetového výkonu v žurnalistike má s maratónom spoločné nadľudské odhodlanie hlavných aktérov, ale inak je plný množstva šťastných náhod a veľkých aj malých omylov, chaosu a riskantných rozhodnutí.

Watergate bola pôvodne obyčajná vlámačka, a len preto sa k nej dostali mladí redaktori z lokálnej sekcie novín Woodward a Bernstein. Dlhé týždne trvalo, kým si šéfredaktor uvedomil, že môže ísť o dôležitú kauzu, inak by ju pridelili niekomu staršiemu z politického spravodajstva.

Myslel som si vtedy o tebe (Bernsteinovi), že nie vždy pracuješ naplno a máš výnimočný talent, ktorý však nie vždy využívaš. A Woodward? Woodward vyzeral ako začiatočník. Boli ste zúfalo neskúsení na to, aby ste niečo takéto (ako Watergate) zvládli, a keby som vtedy vedel (o kauze), čo teraz, pravdepodobne by som urobil všetko pre to, aby na tom nikto z vás dvoch nerobil. Bola by to chyba, ale ťažko by som urobil iné rozhodnutie.

Woodward predtým už raz šťastie v Poste skúšal, ale písanie mu vôbec nešlo a šéf ho poslal naspäť „na farmu“ do regionálnych novín. „Absolútne som sklamal. Napísal som veľa textov, ani jeden z nich nevyšiel,“ povedal Woodward. „Ty skrátka nevieš, ako sa to robí. Ak to myslíš vážne, musíš najskôr nabrať skúsenosti,“ povedal mu editor Rosenfeld.

Bernstein bol zasa v redakcii známy ako dezorganizovaný a lajdácky redaktor.

Prenajímal si napríklad na služobné cesty autá a potom ich nechával zaparkované na náhodných miestach a zabúdal na ne, čím vyrábal gigantické účty v požičovniach. Kolegovia žartovali, že Bernstein mal vyššie náklady na články o schvaľovaní zákonov vo Virgínii ako jeho kolega na pokrývanie mierových rozhovorov v Paríži.
Ak by sme mali zoznam ľudí, ktorých treba vyhodiť, Bernstein by bol na ňom dosť vysoko. Jeho lenivosť bola takmer bezkonkurenčná.

Niekoľko týždňov pred Watergate si Bernstein začal hľadať novú prácu, lebo

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

tl;dr zo zahraničnej tlače

Svet

Teraz najčítanejšie