Denník N

Reportérka Barbora Mareková: Novinári strácajú realistický pohľad na životy bežných ľudí

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Rodičia by mali kupovať bábiky a kočíky aj synom, tvrdí reportérka.

Čo rozhodlo, že budete reportérkou? Zaoberali ste sa politikou už skôr aj pod vplyvom svojho otca Pavla Demeša?

Politiku som začala vnímať približne ako tínedžerka asi tak v pätnástich rokoch, ešte za Mečiara. Otec vtedy riešil predvolebnú kampaň OK 98, v ktorej sa tretí sektor pokúšal zvýšiť účasť ľudí na voľbách. Doma sa síce dosť veľa rozoberalo verejné dianie, ale novinárčinu som vtedy v pláne nemala.

Ako ste sa dostali do Markízy?

Vďaka rodinnej kamarátke. Šla som tam hneď po škole robiť celkom inú prácu, ale nesadla mi a v skúšobnej lehote som dala výpoveď. Oslovila ma však šéfka personálneho, či by som nevyskúšala spravodajstvo, že tam by sa mi možno páčilo viac a že práve robia konkurz. Vyskúšala som a ostala.

Pochopili ste po rokoch v televízii, v čom bežní ľudia vnímajú politiku inak ako novinári, ktorí majú viac informácií z kuloárov a s politikmi sa stretávajú každý deň?

Ako novinári sa verejným dianím zaoberáme každý deň a celý deň, iní ľudia to zväčša nerobia, jednoducho preto, že majú počas dňa inú prácu.

To sedí. Napríklad v dedine na juhu stredného Slovenska, kde žijem, nemáme novinový stánok a ľudia v debatách politiku takmer neriešia. Sledujú ju maximálne počas večerných správ na obrazovkách.

Vezmime si napríklad matky samoživiteľky s nízkym príjmom. Neviem si predstaviť, ako sa dá popri práci a deťoch stíhať nejako hlbšie sledovať politiku, ak je žena na to všetko sama.

Ak by som bola v ich pozícii, asi by ma zaujali veci, ktoré majú vplyv na môj život a na život mojich detí. Napríklad obedy zadarmo pre deti v škole. Mimochodom, myslím si, že práve tu robia novinári veľkú chybu.

V čom?

Zdá sa mi, že kritika tohto opatrenia je príliš zaťažená ideológiou. Môže byť pokojne populistické, ale toto podľa mňa mnohí ľudia až tak neriešia. Ak má niekto koncom mesiaca na účte desať eur, obedy či vlaky zadarmo sú pre neho zásadnou zmenou k lepšiemu.

Smerujete k tomu, že novinári stratili kontakt s bežnými ľuďmi?

Viacerí asi nemáme realistický obraz o živote mnohých ľudí na Slovensku. Veľmi sa mi preto páči napríklad práca českej novinárky Saše Uhlovej, ktorá si na vlastnej koži vyskúšala, aký život majú ľudia s nízkym príjmom. Zamestnala sa vo fabrike či v nemocničnej práčovni a priniesla odtiaľ poučné zistenia. Sú to témy, o ktorých by sme sa mali v médiách rozprávať častejšie.

Je to jedna z príčin, pre ktorú toľko ľudí nedôveruje médiám?

Ak premiér povie, že niečo bude zadarmo, a médiá po ňom vyskočia, viem si predstaviť, že časť ľudí sa opýta – prečo nám to tí novinári nedoprajú? Hoci to tak nebolo myslené, z ich uhla pohľadu to môže vyzerať práve takto.

Lenže kritické reflektovanie politiky je povinnosťou médií. Ak je raz niečo populistická hlúposť, ako z toho von? Vlaky zadarmo sa do praxe zavádzajú ľahko, ľahko sa to dá predať aj voličom, lenže kto im má vysvetliť, že keby politici nekradli, nepomáhali korupcii, ale systémovo zlepšovali život v krajine, vlaky zadarmo by nepotrebovali? Médiá nemôžu rezignovať tak, že nepoukážu na nezmysly, keď existujú oveľa lepšie opatrenia. A tie by pomohli všetkým, nie vybraným.

Pri návrhu na obedy zadarmo pre deti v školách si však časť novinárov vôbec neurobila svoju prácu a rovno ho odpísali. Tá téma má pritom viac rozmerov. Čo presne je podľa nich zlé? Celý návrh už z definície? Alebo je zlý iba v dnešnej situácii? Možno je zlý len spôsob, akým ho chce vláda implementovať.

Sociologička Zuzana Kusá napríklad upozornila na to, že v škandinávskych krajinách takéto opatrenie funguje a nikto s tým nemá problém. Namiesto hlbšej analýzy som však v niektorých médiách videla len akúsi predpojatosť voči zvyšovaniu výdavkov.

Týmto syndrómom som kedysi trpela aj ja. Myslela som si, že štát má byť čo najmenší a má mať čo najnižšie výdavky. Dnes to vidím tak, že obedy zadarmo sú legitímnym návrhom, ktorý môže mať mnohé výhody. Argument, že ide len o predvolebný populizmus, je teda slabý.

Fico však tieto veci robí z populistických dôvodov. Najskôr ľuďom vytiahne z vreciek miliardy a potom vybranej skupine ponúka omrvinky. Okrem toho, práve obedy zadarmo obhajovali aj viacerí pravicoví novinári. Vezmime si tému zastropovania dôchodkov – znie to lákavo, ale Fico ľuďom neprizná, že ak sa to presadí, dnešní pracujúci budú mať výrazne nižšie dôchodky. Musia to urobiť novinári.

Ak politik niečo navrhne, treba

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Kúpte si knihu rozhovorov Karola Sudora s Fedorom Gálom

Do obchodu

Rozhovory

Teraz najčítanejšie