Smrť ukázala aj slušné Slovensko

Zavriem oči, a predsa ho vidím. Je to jasný obraz, poznám ho naspamäť: mladý muž s výraznou bradou a veľkými vlasmi. Objíma pekné dievča. Obaja sa usmievajú.

Ten obraz mám pred očami v čiernobielej verzii a vlastne najviac v podobe odznaku. V ňom je skrytý rok 2018. Ján Kuciak a Martina Kušnírová. A potom desaťtisíce ľudí, ktorí si ten odznak pripli a vyrazili do ulíc.

Vražda Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej všetko zmenila. Z krajiny, kde prekvitá korupcia a všetko má pod kontrolou duo Fico – Kaliňák, sa tromi výstrelmi stala krajina, kde zabíjajú novinárov.

To neznamená iba smrť dvoch mladých ľudí, ktorá sa nedá prijať ani na konci roka, ale aj strach a neistotu všetkých ostatných. Môžete novinárov neznášať a opovrhovať nimi, keď ich však zabíjajú pre ich snahu zistiť, či je mafia v premiérovom úrade, mafia v premiérovom dome a mafia aj na východe krajiny, kde podľa neho nič nie je, musíte spozornieť. Znamená to, že tu si nemôže byť nikto istý. Zabíjanie sa stalo spôsobom, ako riešiť problémy.

Celý rok by bol po takejto vražde neznesiteľný. Po nej však prišli tiché pochody a potom aj hlasné demonštrácie. Veľa ľudí jasne povedalo, že takto to nemôže byť. Musel odstúpiť premiér Fico a s ním aj minister vnútra Kaliňák. Kočner išiel do väzenia a Bašternák sa aj oficiálne stal daňovým podvodníkom. To všetko zrazu dáva nádej.

Osobnosťami roka 2018 sú Ján Kuciak a Martina Kušnírová. Ich smrť spustila udalosti, ktoré by sme si predtým len ťažko vedeli predstaviť. Ukázali aj slušné Slovensko, ktoré nemá tvár v úškrne zloducha.

Ten obraz je jasný: chalan s podmanivým úsmevom a jeho dievča. Keď sa však pozriem bližšie, vidím, že je to mozaika. Ich tváre sú poskladané z tisícov tvárí odvážnych ľudí, ktorí sa nikdy nevzdali a nedovolia, aby si krajinu kradol Fico, Kaliňák a ani nikto ďalší. Také je Slovensko po roku 2018.