Dvojročné stredoškolské odbory deti zo špeciálnych základných škôl nespasia

Edita Rigová, výskumníčka Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť
Anna Dráľová, externá konzultantka Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť
Text je súčasťou projektu Verejná správa aktívne podporujúca druhošancové vzdelávanie.
Projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu v rámci OP EVS.

Na segregovanie rómskych detí vo vzdelávaní na Slovensku roky upozorňujú domáce aj medzinárodné organizácie. Európska komisia z tohto dôvodu vedie voči Slovensku konanie, ktoré v prípade pokračovania nepriaznivého stavu môže vyústiť do žaloby. Vláda a rezort školstva priznávajú, že deti s ľahkým mentálnym postihnutím je potrebné dostať zo špeciálnych škôl.

Podľa informácií, ktoré zverejnil Denník N, vidí premiér Peter Pellegrini riešenie v tom, aby deti, ktoré ukončili špeciálnu základnú školu, nastúpili na dvojročné odbory stredných odborných škôl (SOŠ). Prečo toto riešenie v skutočnosti nie je riešením a aké nepresnosti sprevádzajú argumentáciu v prospech návrhu?

Ide o štúdium na bežných stredných školách?

„Išlo by o nižšie stredné vzdelanie v niektorých technických odboroch. Odbory sú dvojročné, bez maturity a na konci absolventi dostanú výučný list a vychádzajú z nich napríklad automechanici, cukrári či stavbári,“ napísal o riešení, ktoré ponúka premiér Denník N.

Označenie „nižšie stredné vzdelanie“ nie je správne. Tento stupeň vzdelania sa získa úspešným ukončením 9. ročníka bežnej základnej školy. Premiér hovorí o zaraďovaní absolventov a absolventiek  špeciálnych základných škôl do 2-ročných odborov SOŠ. Tie sú podľa Národnej klasifikácie vzdelávania označované písmenom „F“ a umožňujú získať stredné odborné vzdelanie. Úspešní absolventi a absolventky získajú vysvedčenie o záverečnej skúške. Podľa školského zákona, len v určených odboroch môže byť dokladom aj výučný list.

Odborná obec, ktorá sa venuje rozvoju vzdelávania v marginalizovaných rómskych komunitách pritom zdôrazňuje potrebu podpory študentov a študentiek k tomu, aby získali minimálne výučný list, no prioritou je čo najvyššie dosiahnuté vzdelanie. Vládou navrhovaná forma im však absolvovaním 2-ročného štúdia na SOŠ neumožňuje dosiahnuť ani len nižšie stredné vzdelanie, ktoré získajú úspešným ukončením 9. ročníka na ZŠ. Práve nižšie stredné vzdelanie je nutným predpokladom pokračovania v štúdiu končiacom s výučným listom, maturitou či diplomom z vysokej školy.

Ako v mnohých prípadoch 2-ročné odbory fungujú?

Ak chceme systémovo riešiť segregáciu vo vzdelávaní a predchádzať jej vzniku, vidieť riešenie v dvojročných odboroch SOŠ rozhodne nie je na mieste. Tieto odbory školy často otvárajú na elokovaných pracoviskách priamo pri osadách. Táto forma vzdelávania pre obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít teda môže viesť k ich ďalšej segregácii.

Štúdia Centra pre výskum etnicity a kultúry ešte v roku 2015 na základe terénneho výskumu upozornila na to, že elokované pracoviská SOŠ vytvárajú málo podnetné prostredie na vzdelávanie, ponúkajú len veľmi obmedzený výber zamerania štúdia a sú pre štát finančne neefektívne z dôvodu vyššieho normatívu na žiaka.

Ako je to s uplatniteľnosťou na trhu práce?

Dáta Centra vedecko-technických informácií (CVTI) ukazujú, že počet absolventov a absolventiek, tzv. F-kových učebných odborov, po ktorom získavajú len nižšie stredné odborné vzdelanie stúpa a podobná je aj prognóza do ďalších rokov. Naopak, počet tých, ktorí si dokončia stredné odborné vzdelanie a získajú výučný list z roka na rok klesá.

CVTI navyše už dnes uvádza, že najpočetnejšiu skupinu nezamestnaných absolventov všetkých stredných škôl tvoria práve absolventi študijných a učebných odborov SOŠ. Spomedzi nich pritom vysokú mieru nezamestnanosti zaznamenali skupiny učebných odborov „Strojárstvo a ostatná kovospracujúca výroba“ či „Stavebníctvo, geodézia a kartografia“.  Čo konkrétne myslí vláda pod „niektorými technickými odbormi“, nevieme, dáta o nezamestnanosti rozmenené na drobné však poznáme, a nie sú príliš pozitívne.

Aké by teda mali byť skutočné riešenia?

To, že sa otázka odstránenia segregačných praktík vo vzdelávaní dostala aj na stôl predsedovi vlády, hodnotíme pozitívne. Pre reálnu zmenu k lepšiemu však riešenia treba začať hľadať inde. Už pred niekoľkými rokmi prieskum ombudsmanky Jany Dubovcovej ukázal, že prax v testovaní školskej spôsobilosti detí je diskriminačná a nezohľadňuje špecifiká ich sociálneho zázemia. Vo výsledku tak v špeciálnych školách končí mnoho detí, ktoré by sa mali vzdelávať v bežnom vzdelávacom prúde.

Ak nám skutočne záleží na budúcnosti ľudí z málo podnetného prostredia, je nutné riešiť nové nastavenie testovania školskej spôsobilosti a nedostatok odborných zamestnancov škôl, či už ide o asistentov, špeciálnych pedagógov, alebo psychológov.

Kľúčové je tiež nastaviť motivujúci a efektívny systém druhošancového vzdelávania na dokončenie si základnej školy. Takéto vzdelávanie by malo byť ľahko dostupné všetkým, ktorí z rôznych dôvodov opustili školu predčasne. Práve kurzy na dokončenie ZŠ umožňujú pokračovať v štúdiu na strednej škole s maturitou a otvárajú dvere lepšiemu uplatneniu sa na trhu práce a v spoločnosti.

V neposlednom rade je namieste zaujímať sa skutočne o to, či samotné vzdelávanie v dvojročných odboroch produkuje absolventov uplatniteľných na trhu práce, ale aj to, či ponuka odborov a ich kvalita pripravuje na možné zmeny v budúcnosti, spojené s automatizáciou a digitalizáciou.

Vzdelávací systém musí byť koncipovaný tak, aby ponúkal najlepšie možné vzdelanie každému jednotlivcovi bez rozdielov.