S Miloslavom Bahnom zo Sociologického ústavu SAV sme sa bavili o situácii vo vede na Slovensku. V rozhovore sa dočítate aj: 

• prečo Bratislava ako vedecké centrum zaostáva za Prahou, Varšavou či Budapešťou
• koľko článkov vydávajú slovenskí vedci v predátorských časopisoch
• či si akademická obec dokáže poradiť s usvedčenými plagiátormi
• koľko zarábajú doktorandi na Slovensku a ako prilákať slovenských vedcov zo zahraničia nazad
• ako vedec hodnotí transformáciu ústavov SAV

Publikujú vedci na Slovensku málo článkov v top vedeckých časopisoch?

Celý svet sa snaží publikovať v časopisoch, ktoré sú z globálneho hľadiska najlepšie. V ostatných 20 či 30 rokoch sa súťaž medzi vedcami naozaj zostrila. Naším problémom je, že čím ideme vyššie k najlepším časopisom, tým podiel publikácií so slovenskými autormi klesá.

Prečo nemáme viac publikácií v top časopisoch?

Jednou z príčin je, že systém, podľa ktorého sa na Slovensku hodnotia publikácie, zaostáva v schopnosti rozlišovať medzi špičkovými a horšími časopismi. Za špičkové časopisy označujem tie, ktoré si vyberajú z veľkého množstva rukopisov a publikujú z nich iba zlomok. Ide napríklad o časopisy z databázy Nature Index, ktorá registruje najlepšie magazíny z oblasti prírodných vied, prípadne o horných desať percent časopisov z databázy Web of Science.

Prečítajte si

Slovenské hodnotenie vedy nedokáže identifikovať výrazný publikačný úspech

Ako je systém hodnotenia článkov nastavený u nás?

Dlhé roky rozlišoval iba časopisy, ktoré boli alebo neboli zaradené do databázy Current Contents. Ešte ich delil na domáce a zahraničné. Zhruba tam sa to končilo. Od roku 2017 sa systém po prvý raz snaží odlíšiť viac a menej citované časopisy.

To znie ako pokrok, nie?

Áno, ale kritérium, ktoré sme použili, nie je príliš šťastné, lebo v skupine najlepších časopisov sú stále aj tie, ktoré sú priemerné a podpriemerné.

Čo to znamená v praxi?

Že náš systém hodnotí článok v magazíne Science rovnako ako článok v rumunskom predátorskom časopise.