Spisovateľ Jáchym Topol: Zeman a Klaus sú pre mňa agenti Putinovho Ruska. Ale ja som optimista

Časť svojho života strávil spisovateľ Jáchym Topol (56) v undergrounde ako zakázaný autor, tú ďalšiu, ktorá trvá dodnes, sa o ňom, naopak, píše v učebniciach. Vlani mu za jeho knihu Citlivý člověk a celoživotné dielo bola udelená Státní cena za literaturu. Jeho romány patria k najprekladanejším českým dielam súčasnosti.

V románe Citlivý člověk sa Jáchym Topol vyznáva aj z toho, že emocionálne ostal Čechoslovákom a jednu zo zápletiek románu situoval na festival Pohoda. Topol zároveň pracuje ako programový riaditeľ Knihovny Václava Havla v Prahe a pritom ostáva výraznou osobnosťou českého verejného života a kriticky sa vyjadruje aj k súčasnej politickej situácii v Česku.

Učili sa o vás vaše deti v škole?

Áno, ale to je aj tým, že nie sme taká veľká krajina. Nepremýšľam o tom. Obzvlášť po deťoch to skĺzne ako po sklenenej tabuli. Je to však aj komické, pretože časť života, do dvadsiatich šiestich rokov, som bol neexistujúci autor, zakázaný, z undergroundu. Tú ďalšiu časť života som v učebniciach. Oboje je také absurdné, že sa to navzájom vyzmizíkuje. Vravím to tak nejako pekne skromne, však?

Nie je na mne, aby som to posudzovala…

Ako vravieval Ladislav Klíma, čítať o sebe je tá najväčšia radosť i tá najväčšia trápnosť. Aj Bohumil Hrabal, keď už bol dávno klasikom, vravel, že každý deň sa hanbí a čaká, až na neho niekto ukáže prstom a povie: „Ty podvodník!“ Ten nepatričný pocit mám tiež. Keď postavíš dobrý dom alebo, dajme tomu, kamenný most, tak je to niečo, s čím sa už nedá veľa robiť.

V čom je kniha iná?

Kniha je stále na vode. Pre mňa je to strašne neistá vec. Ale je pravda, že niektoré nápisy z tabuliek niekde v Sumeri dodnes fungujú. Biblia je dodnes knihou kníh, pretrvali aj grécke báje. Slovo má veľkú silu.

Čo je trvanlivejšie? Slovo alebo dobrý dom?

O tom budem musieť ešte premýšľať.

Minulý rok ste vydali knihu Citlivý člověk. Dosiahla snáď maximálny možný úspech – mala skvelé recenzie, veľmi dobre sa predávala, vzbudila rozruch a debaty, priniesla vám prestížnu cenu. Kam mierite ďalej?

Teraz moje knihy vychádzajú vo vydavateľstve Torst v reedícii. Obaly, ktoré k nim robí Juraj Horváth, sa mi páčia tak veľmi, že si ich aj fotím a prezerám v mobile. Kníh je päť a tvoria komplet. Teraz vynechávam všetky skromné autorské kecy – je to skvelé a mám z toho obrovskú radosť. Tento rok vyšla kniha Výstup Jižní věží, čo je výber mojich novinárskych textov z Respektu, Revolver Revue a Lidových novin. A sú tam aj fotky, napríklad jedna z redakcie Respektu, kde všetci sedíme a fajčíme. Píše sa tam: doba, keď sme prechádzali z písacích strojov na počítače.

Za knihu Citlivý člověk ste s prihliadnutím na vaše celoživotné dielo vlani získali Státní cenu za literaturu. V rovnakom roku ste dostali aj ocenenie českého ministerstva obrany za účasť v protikomunistickom odboji. Dá sa povedať, ktorá z tých cien je pre vás dôležitejšia? Akú pre vás majú ceny váhu?

Áno, bolo toho veľa naraz, ale bolo to dobré. Veľmi o tom nepremýšľam, nemám ceny nikde vystavené. Som tiež z tej partie, ktorá je nepatetická, kde si zo mňa kamaráti skôr robia žarty alebo sa o tom ani nebavíme. Teraz sa uvidí, čo bude ďalej.

V Česku máme stále nejaké problémy s udeľovaním medailí, vyznamenaní, cien. Tento rok dokonca nebola Státní cena za literaturu udelená, pretože jej laureát si ju odmietol prevziať. Z udeľovania štátnych vyznamenaní z rúk prezidenta sa stala politická záležitosť. Čo to vraví o českej spoločnosti?

Zeman premenil udeľovanie vyznamenaní na úbohé šaškovanie. Je to za hranicami môjho záujmu. Ale je fakt, že prepojenosť s politikou je tu veľká. Ja som napríklad doteraz veľmi podporoval